Syn.: Asclepias tomentosum Opiz, Asclepias cornuti Decne
České mená: klejicha hedvábná (Presl 1846), klejicha hedvábná, klejicha vatočník (Kubát 2002)
Slovenské mená: glejovka americká (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Apocynaceae Juss. – toješťovité; Asclepiadaceae R. Br. – klejichovité / glejovkovité
Asclepias syriaca
Rozšírenie: Pôvodne východná časť Severnej Ameriky. V ČR a SR miestami splaňuje v teplých oblastiach.
Ekológia: Trváca rastlina, vyskytuje sa na železničných násypoch, priekopách, zriedka už aj v poľných kultúrach. Kvitne v júni až v júli.
Opis: Jedovatá bylina, po poranení silne roní bielu šťavu. Podzemok je dlhý, plazivý a dužnatý, 2–3 cm hrubý. Stonka priama, nerozkonárená 100–200 cm vysoká, husto plstnatá s centrálnou dutinou. Listy sú protistojné, iba zriedka v praslenoch s krátkymi stopkami. Dlhé 15–28 cm, široké 8–14 cm, vajcovité, celistvookrajové s 20–30 pármi postranných a na rube listu výrazných žiliek. Rub listu je husto vlnato chlpatý. Súkvetie je nepárny okolík na stopkách do 12 cm dlhých, krátko chlpatých. Súkvetie pozostáva z 30–35 stopkatých kvetov. Kvety sú 4–5 početné, obojpohlavné a voňavé, v pologuľovitých okolíkovitých vrcholíkoch. Cípy korunného lemu podlhovasto vajcovité, 6–8 mm dlhé, 3–4 mm široké, ružové až špinavo fialové, páperisté s päťcípou pakorunkou. Stavba kvetu je zložitá. Plodom je mechúrik 8–12 cm dlhý a 3–4 cm široký, pokrytý krátkymi a riedkymi ostňami, usporiadanými v niekoľkých radoch. Semená sú sploštené, v obryse vajcovité, 8–10 mm dlhé s dlhým bielym páperím. Rozmnožuje sa generatívne aj vegetatívne, v poslednej dobe zdá sa začína prevládať šírenie rastlín semenami.
Poznámka: Podzemok a v menšej koncentrácii aj nadzemné časti obsahujú jedovatý glykozid asclepiadin a vincetoxin. Šťava obsahuje do 2 % kaučuku nižšej kvality. V minulosti sa pestovala aj kvôli páperiu (náhrada bavlny), je však príliš lámavé.
Asclepias syriaca
Asclepias syriaca
Fotené: 26. 6. 2007 (Slovensko, Blatná Polianka).