Syn.: Arabis recta Vill., Turritis patula Ehrh., Arabis patula (Ehrh.) Weinm.
České mená: věženka přirozevřená (Presl 1819), houseník ušetnatý (Sloboda 1852), huseník ušatý (Opiz 1852), huseník ouškatý (Čelakovský 1879, Polívka 1912, Dostál 1950, Dostál 1989, Kubát 2002)
Slovenské mená: hydozel (Reuss 1853), hydozel uškatý (Dostál 1950), arábka uškatá (Marhold-Hindák 1998)
Čeľaď: Brassicaceae Burnett – brukvovité / kapustovité
Arabis auriculata
Rozšírenie: Južná a juhovýchodná Európa, južná Ukrajina, Povolžie, nesúvislý areál v juhozápadnej a strednej Európe, Malá a Stredná Ázia, severozápadná Afrika, zavlečená v južnej Afrike. V ČR hlavne v Českom krase a Pavlovských kopcoch. V SR najhojnejšia v západnej časti územia, inde zriedkavejšia.
Ekológia: Vyskytuje sa na plytkých vysychavých pôdach, v nižších polohách, na narušovaných plochách pri poľných cestách, úhoroch, poliach, xerotermných trávnikoch. Uprednostňuje vápencové podklady, zriedkavejšie na andezitoch a sprašiach.
Opis: Jednoročné alebo ozimné byliny s prízemnou listovou ružicou a zvyčajne jednou kvitnúcou byľou bez postranných ružíc. Byľ priama, 8–45 cm vysoká, jednoduchá, niekedy v hornej polovici riedko rozkonárená, pokrytá najmä na báze viacramennými chlpmi. Listy prízemnej ružice široko vajcovité až podlhovasté, celistvookrajové alebo s niekoľkými plytkými zubmi, na báze zúžené do krátkej stopky, husto pokryté rozkonárenými chlpmi. Byľové listy postupne smerom hore sa zmenšujúce, široko až úzko vajcovité, s 3–5 plytkými zubmi na stranách, šípovito objímavé, husto až plstnato pokryté chlpmi. Kvety bez listeňov, kališné lístky vzpriamené, 1,8–2,5 mm dlhé. Korunné lupienky 3–4,5 × 1–1,3 mm veľké, na vrchole okrúhle až mierne vykrojené, biele. Kvitne od apríla do mája. Šešule rovné, šikmo odstávajúce, holé alebo chlpaté, približne rovnako hrubé ako stopka. Semená v obryse elipsovité, hnedé.
Ohrozenie a ochrana: V ČR patrí k ohrozeným druhom (C3).
Arabis auriculata
Arabis auriculataArabis auriculata
Foto: apríl 2009 (Slovensko, Hraň).