Syn.: Astragalus poterium sensu auct., Tragacantha balearica (Chater) Romo
Čeľaď: Fabaceae Lindl. – bobovité / bôbovité
Astragalus balearicus
Rozšírenie: Baleársky endemit, vyskytuje sa na ostrovoch Mallorca, Menorca a Cabrera.
Ekológia: Rastie na kamenistých, plytkých, vysychavých pôdach na vápencoch, v nadmorských výškach 0–1350 m. Typickým stanovišťom sú vetru vystavené svahy pobrežných a horských oblastí, vzácnejšie ho možno stretnúť na skalkách a svetlinách v lesoch, prípadne na kamenistých pasienkoch. Je dôležitým prvkom porastov nízkych kríčkov a bylín zväzu Hypericion balearici vo vrcholových partiách pohoria Serra de Tramuntana.
Astragalus balearicus
Opis: Trváci ostnitý ker vysoký 15(–25) cm tvoriaci kompaktné, bochníkovité trsy. Palisty kratšie než 4 mm. Listy 3–5(–8) jarmové, vreteno listu časom drevnatie a premieňa sa na tŕň. Lístky 1,5–4 mm dlhé, elipsovité až obrátené vajcovité, pritisnuto chlpaté na rube a lysé alebo riedko chlpaté na lícnej strane, väčšinou zložené pozdĺž strednej žilky. Súkvetia s 1–5 kvetmi, kalich 4–6 mm dlhý, koruna biela alebo ružovkastá, strieška 11–12 mm dlhá. Plodom je 5–9 mm dlhý, vajcovitý struk s 2–5 semenami. Kvitne vo februári až máji.
Zámeny: Na Baleároch sa nevyskytuje žiadny podobný druh. V Španielsku možno nájsť príbuzný mediteránny Astragalus tragacantha L., ktorý sa líši väčšími palistami (6–8 mm), listami s 5–12 jarmami, lístkami i na líci chlpatými a strieškou dlhou až 17–19 mm.
Astragalus balearicus
Astragalus balearicus
Foto: 4. 4. a 5. 4. 2011 (Španielsko, Mallorca, Serra de Tramuntana).