Syn.: Berberis orientalis C. K. Schneider
Čeľaď: Berberidaceae Juss. – dřišťálovité / dráčovité
Berberis vulgaris
Rozšírenie: Stredná Európa, južná Európa okrem pobrežných častí a ostrovov, Ukrajina, južné Rusko, Kaukaz, Malá Ázia, severozápadný Irán. Malé arely sú na Kryme a Iberskom polostrove. V ČR teplé oblasti nížin a pahorkatín. Južné oblasti Slovenska, najhojnejší v Slovenskom krase a Podunajskej nížine.
Ekológia: Preferuje výslnné stráne, okraje lesov a svetlé lesy na vápencoch a dolomitoch, vzácne na andezite.
Opis: Ker do 3 m vysoký s hladkou kôrou, sivohnedými až žltohnedými konárikmi. Tŕne vznikli premenou listov, trojdielne až sedemdielne, 10–15 mm dlhé. V pazuchách vyrastajú zväzočky podlhovasto vajcovitých, krátko stopkatých, na okrajoch ostro až ostito brvitých, tuhých listov. Kvety na skrátených konárikoch v ovisnutých mnohokvetých strapcoch, žlté, intenzívne voňajúce. Kališné lístky 3 + 3, lupienky 3 + 3, vajcovité. Plod je podlhovastá, do 1 cm dlhá, červená bobuľa. Semená 2, vzácne 3, do 6 mm dlhé. Kvitne v apríli až júni.
Ohrozenie a ochrana: V Česku je druh zaradený do kategórie ohrozenia C4a.
Poznámka: Medzihostiteľ hrdze obilnej Puccinia graminis, preto bol ničený. Liečivá rastlina obsahujúca vo všetkých častiach okrem zrelých bobúľ alkaloidy, najmä berberín. Využíva sa aj ako okrasná rastlina.
Berberis vulgarisBerberis vulgaris
Berberis vulgaris
Foto: 24. 4. 2008 (Slovensko, Michalovce).