Čeľaď: Cucurbitaceae Juss. – tykvovité / tekvicovité
Bryonia alba

Bryonia alba

Rozšírenie: Pôvodný od juhovýchodnej Európy až po Strednú Áziu. Zavlečený a zdomácnený takmer v celej Európe, na severe po Dánsko a južnú Škandináviu, na západe po Francúzsko. Od 19. stor. adventívne i v Severnej Amerike ako okrasná, liečivá a invázna rastlina.
Ekológia: V ČR i SR sa miestami vyskytuje hojne, predovšetkým v teplejších oblastiach. Niekedy sa pestuje aj ako okrasná rastlina.
Opis: Trváca jednodomá bylina, byle drsne chlpaté, 2–4 m dlhé, jednoduché alebo rozvetvené. Listy krátko stopkaté, v obryse široko vajcovito srdcovité, zvyčajne dlaňovito 3–5-laločnaté, laloky špicaté, nepravidelne oddialene zubaté. Kvety zelenkavožlté so zelenými žilkami, žliazkaté. Samčie v priemere 10–1,5 cm veľké, v spodnej a strednej časti byle v dlho stopkatých vrcholíkoch, kalich asi do 2/3 lievikovitej koruny, samičie v priemere 0,5 cm veľké, v hornej časti stonky v krátko stopkatých strapcoch, kalich rovnako dlhý ako lievikovitá koruna, blizna 2-laločná, holá. Bobule guľovité, v priemere 0,5–1 cm veľké, čierne. Semená po v obryse vajcovité, sploštené, 4–5 mm dlhé, na priereze 1,5–2 mm hrubé, svetlohnedé, jednofarebné alebo tmavohnedo mramorované, hrubo bradavičnaté so zreteľným lemom.
Využitie: Posed biely (ale aj posed dvojdomý) bol ako liečivá rastlina známy už od staroveku. Ako droga sa využíva koreň (Radix bryoniae) obsahujúci najmä živicové glykozidy bryonín, bryogenín a bryonidín. Pôsobia ako silné preháňadlo, dávidlo, močopudný prostriedok a prostriedok proti reumatizmu, v poslednom období sa skúmajú aj protirakovinové účinky. Čerstvý koreň je jedným z najvýznamnejších liečiv v homeopatii.
Bryonia albaBryonia alba
Bryonia alba
Foto: máj 2006 (Slovensko, Nitra a Hronský Beňadik) a september 2008 (Praha-Bubeneč).