Slovo burina (česky plevel) evokuje predstavu niečoho nepríjemného až škaredého. Väčšina druhov burín sú však veľmi pekné rastlinky.
Buriny
Veľká časť sa na naše územie dostala spolu s kultúrnymi rastlinami už v neolite, prípadne neskôr, asi do roku 1500 – tie sa nazývajú archeofyty. Tzv. neolitická revolúcia spôsobila odstránenie pôvodného vegetačného krytu a vznik sekundárnych spoločenstiev, pestovaných kultúrnych rastlín a sprievodnej flóry a došlo k zväčšeniu areálov u veľa druhov. Mnoho z týchto druhov patrí v súčasnosti medzi ohrozené rastliny, napr. kúkoľ poľný (Agrostemma githago), hlaváčik letný (Adonis aestivalis), černucha roľná (Nigella arvensis), stoklas roľný a obilný (Bromus arvensis a B. secalinus) a mnohé ďalšie. Na medziach, úvratiach a úhoroch sú ozdobou polí.
Buriny
Rastliny zavlečené na naše územie po roku 1500 sa nazývajú neofyty. Rozšírili sa spolu s novoobjavenými druhmi kultúrnych rastlín. Tie z môjho pohľadu nie sú až také príjemné a zahŕňajú často problémové druhy: ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia), iva voškovníkovitá (Iva xanthiifolia), podslnečník Theophrastov (Abutilon theophrasti) a iné. Vysokou konkurenčnou schopnosťou potláčajú vzácne archeofytné spoločenstvá. K ich rozšíreniu v relatívne nedávnej dobe prispel mohutný rozvoj dopravy a obchodu.
Buriny
Fotografie patriace k tomuto textu pochádzajú z lokalít na Východoslovenskej nížine.
Buriny