Syn.: Campanula reniformis Schur
Čeľaď: Campanulaceae Juss. – zvonkovité / zvončekovité
Campanula carpatica
Rozšírenie: Karpatský endemit. Okrem Západných Karpát sa zriedkavo vyskytuje v ukrajinských aj rumunských Karpatoch. Na Slovensku rastie v Chočských vrchoch, Nízkych Tatrách, Slovenskom raji, Slovenskom Rudohorí, Západných Tatrách (vzácne), Branisku, na Dreveníku a v roklinách Slovenského krasu.
Campanula carpatica

Campanula carpatica

Ekológia: Rastie na skalách a sutinách, výhradne na vápencovom, prípadne dolomitovom podklade, v podhorskom až horskom stupni, na Slovensku nikde nevystupuje nad hornú hranicu lesa. Znáša aj zatienené a vlhšie stanovištia, častý je jeho výskyt v inverzných polohách vápencových roklín. S vápencovým štrkom sa šíri aj na sekundárne stanovištia, často pestovaný na skalkách.
Opis: Trváca rastlina vysoká 10–50 cm. Byle sú riedko trsnaté, vystúpavé alebo previsnuté, chudobne rozkonárené, holé. Dolné listy dlhostopkaté, okrúhlo vajcovité, vrúbkovane zúbkaté, prostredné krátko stopkaté, vajcovité, vrúbkované, končisté, horné riedke, malé, sediace. Kvety vyrastajú jednotlivo z pazúch horných listov, koruna je až 3 cm dlhá a 4 cm v priemere. Plodom je tobolka. Kvitne od júna až do augusta (septembra).
Ohrozenie a ochrana: Uvedený v Červenej knihe Ukrajiny.
Poznámka: Niektorými autormi je zvonček karpatský považovaný za paleoendemit, tiež za terciérny relikt.
Campanula carpatica
Campanula carpatica
Foto: 15. 8 .2004 a 31. 7. 2006 (Slovensko, Nízke Tatry).