Syn.: Campanula rotundifolia subsp. gieseckiana (Vest) Mela et Cajander, Campanula mentiens Witasek, Campanula uniflora var. gieseckiana (Vest) A. DC.
Čeľaď: Campanulaceae – zvonkovité / zvončekovité
Rozšírenie: Arktický druh. V Európe sa vyskytuje v Nórsku a Švédsku. Možný výskyt je udávaný z Fínska a zo severu európskej časti Ruska (Karélia, Murmansk). Ďalej je výskyt známy z ostrova Jan Mayen, Špicberg a z Grónska.
Ekológia: Relatívne teplomilnejší druh Arktídy, v tundre vyhľadáva južne exponované, suchšie svahy a miesta s riedko zapojenou vegetáciou. K podkladu je indiferentný, vyžaduje suché, štrkovité až piesočnaté pôdy. Vyskytuje sa aj na miestach ovplyvnených človekom v severských osadách a ich okolí. Kvitne od júla do augusta (polovice septembra).
Opis: Trváca, výbežkato trsnatá rastlina vysoká 10–20(–30) cm. Byľ jednoduchá, zriedkavo rozkonárená, slabo chlpatá až lysá. Najspodnejšie, bazálne listy obsrdcovité, slabo, nezreteľne vrúbkované, stopka dlhšia ako čepeľ, i počas kvitnutia zelené, byľové listy kopijovité, s krátkou stopkou alebo sediace, najvyššie čiarkovité. Kvety jednotlivo (vzácne viacero) na konci byle, koruna svetlo až tmavo modrá, občas biela, 1–1,5(–1,8) cm dlhá. Semená v severnej časti areálu dozrievajú zriedkavo (napr. na Špicbergoch neboli nikdy pozorované zrelé semená), rastlina sa rozmnožuje výbežkami.
Poznámka: Druh Campanula gieseckiana je vyčlenený zo širokého okruhu Campanula rotundifolia L. V niektorých flórach je považovaný iba za poddruh, v iných len za synonymum C. rotundifolia.
Foto: 3. a 4. 7. 2010 (Grónsko, Kangerlussuaq).