Syn.: Cardamine bergeriana Andrz. ex DC., Cardamine corydaloides Guss. ex Spreng., Cardamine croatica Schott, Nyman et Kotschy, Cardamine glauca f. pumila (O. E. Schulz) Jovan.-Dunj.
Čeľaď: Brassicaceae – brukvovité / kapustovité
Rozšírenie: Hory Balkánskeho polostrova od Bulharska (Stará planina, Rila, Pirin) a severného Grécka po Velebit v Chorvátsku. Vzácne rastie v Južných Karpatoch a vyskytuje sa aj v Kalábrii a na Sicílii.
Ekológia: Rastie na kamenistých svahoch, sutinách, v štrbinách skál a v rozvoľnených trávnikoch, na štrkovitých, plytkých pôdach, na vápencoch, dolomitoch aj silikátoch, od 1500 do 2600 m n. m.
Opis: Jednoročná až dvojročná, lysá, sivastá, (5–)12–25 cm vysoká bylina. Listy nepárno perovito dielne, najspodnejšie s 0–1 párom jariem, terminálny lístok zvyčajne trojlaločný. Stredné a horné listy 2–5(–7)jarmové, lístky celistvookrajové, čiarkovité až obrátene vajcovité. Kališné lístky 2–3 mm dlhé, korunné lupienky 5–8 mm dlhé, hlboko vykrojené, biele. Plodom sú šešule, (10–)20–35 × (1–)1,5–1,8 mm veľké, jednostranne orientované.
Zámeny: Do úvahy pripadajú tri príbuzné druhy – Cardamine carnosa Waldst. et Kit. má chlpaté šešule; Cardamine plumieri Vill. má korunné lístky zaoblené, alebo len nezreteľne vykrojené a súplodie nie je jednostranné; Cardamine pancicii Hayek, endemická pre Kopaonik v Srbsku, je zvyčajne trváca, najspodnejšie listy sú 2–5jarmové, lístky drobné.
Foto: 4. až 10. 7. 2011 (Albánsko, Prokletije, Shkëlzen, Maja e Zeze, Maja e Popljuces).