Syn.: Carex bigelowii subsp. nardeticola Holub, Carex fyllae Holm, Carex rigida Gooden. non Schrank, nom. illeg., Carex saxatilis auct. non L., Wahlenb.
Čeľaď: Cyperaceae Juss. – šáchorovité / šachorovité
Carex bigelowii subsp. rigida
Rozšírenie: Carex bigelowii s. lat je taxón s rozsiahlym cirkumpolárnym areálom. Súvislý areál siaha od Škandinávie celým európskym a ázijským pobrežím Severného ľadového oceánu až po Kamčatku, pokračuje celým severom Severnej Ameriky a pobrežím Grónska, zaberá celý Island. Južnejšie zasahuje do hôr strednej Ázie. V Európe Britské ostrovy, Alpy (len Rakúsko a Nemecko), Západné a Južné Karpaty, sudetské pohoria, veľmi vzácne Korzika, Balkán a Kaukaz. Výskyty na juhu sa považujú za reliktné. V európskej časti areálu (tiež v Čechách aj na Slovensku) široko chápaného taxónu C. bigelowii sa vyskytuje v poddruhu Carex bigelowii subsp. rigida, na severe Európy aj v nominátnom poddruhu C. bigelowii subsp. bigelowii. Na Špicberky zasahuje výskyt poddruhu C. bigelowii subsp. austrosibirica. V ázijskej časti areálu pristupujú ďalšie poddruhy: C. bigelowii subsp. lugens a C. bigelowii subsp. ensifolia. Taxonomická problematika dosiaľ nie je úplne vyriešená.
V Českej republike sa vyskytuje relatívne hojne v Krkonošiach, vzácnejšie v Jizerských horách, na Králickom Snežníku a v Hrubom Jeseníku. Na Slovensku pomerne hojne v Kráľovohoľských Nízkych Tatrách, vzácnejšie v Ďumbierskych, v Západných a Vysokých Tatrách.
Ekológia: Ostrica Bigelowova sa vyskytuje na vlhkých, trávnatých i kamenitých stráňach, na zrašelinelých pôdach horských holí, v subalpínskom až alpínskom stupni. Je typickým druhom druhovo veľmi chudobných horských (dnes u nás už iba bývalých) pasienkov s prevahou psice tuhej (tzv. Nardetá). Vyhľadáva vlhké, kyslé, chudobné, humózne, hlboké pôdy. Kvitne od júna do augusta.
Carex bigelowii subsp. rigida
Opis: Trváca, netrsnatá, sivozelená rastlina vysoká 5–30 cm, s dlho plazivým podzemkom. Byľ tuho vzpriamená alebo slabo vystúpavá, hladká alebo hore slabo drsná. Listy široké 4–7 mm, kratšie ako byľ, oblúkovité, krátko končisté. Pošvy červenohnedé až takmer čierne, lesklé, nerozpadavé. Súkvetie chudobné zložené z 3–4 klasov, samčí klas 10–15 × 3–5 mm, purpurovočierny, ± sediaci alebo na stopke do 5 mm dlhej, samičie klasy 1–2 cm dlhé, nanajvýš 4× dlhšie ako širšie, samičie plevy tupé, hore čierne, s bledým stredným pásikom, pamechúriky 2,5–3 mm dlhé, také dlhé i široké ako pleva, zobáčik veľmi krátky.
Ohrozenie a ochrana: Vzhľadom na ťažisko výskytu v horských polohách nepatrí medzi druhy výraznejšie negatívne ovplyvňované ľudskými aktivitami. Nižšie položené lokality na sekundárnych bezlesých stanovištiach sú výhľadovo ohrozené spätnou sukcesiou. V ČR je zaradená medzi silne ohrozené (C2r), na Slovensku medzi potencionálne ohrozené (NT) a je zákonom chránená (§).
Poznámka: Ostrica nesie meno amerického botanika Jacoba Bigelowa (1787–1879).
Carex bigelowii subsp. rigidaCarex bigelowii subsp. rigida
Carex bigelowii subsp. rigidaCarex bigelowii subsp. rigida
Foto: 13. 9. 2004 (Česká republika, Krkonoše), 5. 8. 2009 (Slovensko, Západné Tatry), 26. 7. 2005 (Nórsko, oblasť Jostedalsbreen) a 22. 8. 2006 (Nórsko, Dovrefjell).