Čeľaď: Cyperaceae – šáchorovité / šachorovité
Rozšírenie: Európsky druh. Oblasť súvislého areálu zahŕňa prakticky celú Európu od Pyrenejského polostrova, západnú a strednú Európu až po Baltské more, na východ do Bieloruska, na Ukrajinu a do európskej časti Ruska, kde sa súvislý výskyt rozpadá na niekoľko menších enkláv. Na juhu výskyt zaberá celý západný Mediterán vrátane severu Afriky, Kanárskych a Azorských ostrovov, na východ po Balkán a západné pobrežie Malej Ázie. Ostrovčekovito sa vyskytuje aj na Blízkom východe, v Iráne a v Egypte. Na severe, na Britských ostrovoch a v južnej Škandinávii rastie len popri morskom pobreží. Veľmi izolovaný výskyt je udávaný z jedinej lokality na východnom pobreží USA.
V Českej republike aj Slovenskej republike sa v teplejších oblastiach vyskytuje relatívne častejšie roztrúsene, v nížinách až podhorí takmer na celom území, vyhýba sa horským polohám. Na Slovensku okrem nížin hojnejšie v niektorých vnútrokarpatských kotlinách.
Ekológia: Fakultatívny halofyt, vyskytuje sa najmä na mierne zasolených, humóznych aj hlinitých pôdach na slaniskách, lúkach a pasienkoch, v priekopách, aj na človekom narušených miestach. Okrem toho ju nachádzame aj na slatinách s vysokým obsahom báz, na vápnitých prameniskách a na karpatských travertínových slaniskách. Je tolerantná voči kolísaniu hladiny podzemnej vody na lokalitách. Kvitne v (apríli) máji až júni.
Opis: Trváca, hustotrsnatá rastlina vysoká 15–30(–60) cm. Byľ dole listnatá, tupo 3-hranná, hladká. Pošvy dolných listov hnedé. Čepele listov tuhé, ploché, široké 3 až 5 mm, žltozelené. Jazýček tupý. Listene listom podobné, horné takmer plevovité. Súkvetie sa skladá z 3–5 stopkatých, priamych klasov. Horný je so samčími kvetmi, ostatné s husto nakopenými samičími. Končisté plevy hrdzavohnedé so zeleným kýlom. Pamechúriky dlhšie ako plevy, zelené, často až tmavozelené, vyčnievajúco žilované, zobáčikaté, zuby zobáčika na okraji drsné.
Ohrozenie a ochrana: Niektoré lokality ostrice oddialenej, najmä v nižších polohách, zanikli ich priamym zničením antropickou činnosťou: odvodňovaním a intenzifikáciou poľnohospodárstva. Mnohé populácie najmä v nížinách sú len zvyšky pôvodných výskytov, často v človekom silne zmenených biotopoch – napr. brehy jazier na vyťažených rašeliniskách Podunajska a podobne. Ako druh tolerujúci kolísanie hladiny podzemnej vody dokáže prežiť čiastočné odvodnenie lokality. V ČR patrí medzi ohrozené (C3), na Slovensku medzi potenciálne ohrozené (NT) druhy, nie je zákonom chránená.
Foto: 2. a 14. 6. 2005 a 29. 5. 2006 (Slovensko, Spišské kotliny) a 30. 4. 2008 (Slovensko, Podunajská rovina).