Syn.: Carex incurva Lightf., Carex perglobosa Mack., Carex incurviformis Mack. in Rydb., Carex setina (H. Christ) V. I. Krecz., Carex maritima subsp. setina (H. Christ) T. V. Egorova
Čeľaď: Cyperaceae – šáchorovité / šachorovité
Rozšírenie: Druh s rozsiahlym cirkumpolárnym areálom. V Európe sa vyskytuje súvislo v Škandinávii nad polárnym kruhom, južnejšie vzácne roztrúsene, na Islande, na ostrove Jan Mayen, na Špicbergoch, na Britských ostrovoch, v alpskej oblasti a vzácne na Kaukaze. Izolovaný výskyt je v severoafrickom pohorí Atlas. Smerom na východ v európskej časti Ruska pozdĺž pobrežia Severného ľadového oceánu na východ takmer až po Čukotku, na juhu v horách Strednej Ázie. V Severnej Amerike v jej severnej časti, na Aljaške, okolo Hudsonovho zálivu, na kanadských arktických ostrovoch a v Grónsku vrátane najsevernejšej časti. Vyskytuje sa i na juhu Južnej Ameriky (v Ohňovej zemi, Patagónii, západnej Argentine a Chile).
Ekológia: Najčastejšie sa vyskytuje na morských pobrežiach, na brehoch jazier a riečnych terasách, v močaristej ale aj suchej tundre. Vyžaduje vlhké aj suché, vápenaté, často zasolené, piesočnaté a štrkovité pôdy. V blízkosti mora vytvára na vlhkých miestach často husté, zapojené koberce. Od mora vystupuje do výšky aj viac ako 500 m. Kvitne od mája do júna.
Opis: Trváca, výbežkatá rastlina vysoká 2–10(–20) cm. Podzemok vodorovný. Byle 0,6–4 mm v priemere, trojhranné, priame alebo zohnuté (často až k zemi), zväčša len o málo dlhšie ako listy, lysé. Listy iba na báze byle, (20–)30–80(–130) mm dlhé a 0,25–2(–2.6) mm široké, ploché alebo žliabkovité, čepele tuhé, hladké. Súkvetie bez podporného listeňa, guľovité alebo končisté, 0,5–1,4 cm dlhé a 4,5–9 mm široké, skladajúce sa z 2–5 hlávkovito stiahnutých klasov, vyrastá na konci byle. Klasy rovnaké, hore so samičími, dole so samčími kvetmi. Plevy hnedé, na okrajoch bledšie, blizny 2, tyčinky 3. Pamechúriky širokovajcovité, tmavohnedé, na okraji hladké, dlhšie ako plevy, sú zakončené 0,5 mm dlhým zobáčikom.
Poznámka: Rastliny sa rozmnožujú predovšetkým výbežkami, za vhodných podmienok dokážu vytvárať husté, kompaktné koberce na ploche desiatok metrov2. Bez ujmy dokáže znášať zasýpanie pieskom.
Foto: 2. a 3. 7. 2010 (Grónsko, Kangerlussuaq).