CENTAUREA EPIROTA Halácsy – chrpa / nevädza

Syn.: Cyanus epirotus (Halácsy) Holub
Čeľaď: Asteraceae – hvězdnicovité / astrovité

Centaurea epirota

Rozšírenie: Severozápadné Grécko a južné Albánsko. Druh príbuzný s Centaurea pindicola, ktorá sa vyskytuje ako jeho vikariant v severovýchodnom až východnom Grécku.

Ekológia: Subalpínske a alpínske trávniky, prevažne na vápencoch, vzácne na serpentinitoch v nadmorskej výške 1600–2500 m. Kvitne v júni až júli.

Centaurea epirota

Opis: Trváca bylina, stonka jednoduchá, priama, 2–12(–19) cm vysoká. Listy sediace až krátko stopkaté, lýrovito perovito laločnaté až perovito dielne, s 2–4 pármi podlhovastých segmentov a široko trojuholníkovitým až kopijovitým vrcholovým segmentom. Horné listy podobné, avšak menej členené až celistvé. Na oboch stranách sivé až belavé, plstnato chlpaté. Zákrovy 17–20 × 8–11 mm veľké, zákrovné listene trojuholníkovité, černasto hnedé, brvité, 3–4(–5) mm dlhé, brvy 1–1,8 mm dlhé. Kvety svetlo ružovkasto purpurové. Plodom sú nažky s 1–2 mm dlhými páperovitými príveskami.

Centaurea epirota
Centaurea epirota

Foto: 30. 6. a 4. 7. 2013 (Albánsko, Nemërçkë).