Syn.: Cerastium dinaricum f. velebiticum Degen et Lengyel, Cerastium dinaricum var. velebiticum (Degen et Lengyel) Graebner et Corr. in Aschers. et Graebner
Čeľaď: Caryophyllaceae – hvozdíkovité / klinčekovité
Rozšírenie: Druh s disjunktívnym areálom, ktorý zaberá najvyššie polohy Dinaridov od hory Snežnik v Slovinsku, cez pohoria Velebit a Dinara v Chorvátsku, Prenj a Volujak v Bosne a Hercegovine, Durmitor, Komovi a Žijevo v Čiernej Hore. Južný okraj areálu prechádza pohorím Prokletije v severnom Albánsku, kde bol doposiaľ známy iba z vrcholovej oblasti Maje e Jezercë. Druhú známu lokalitu z vrcholu Maja e Popljuces dokumentujú naše fotografie.
Ekológia: Rastie na severne orientovaných, vlhkých vápencových a dolomitových sutinách, zvyčajne vo vrcholových oblastiach. Výnimkou je lokalita v Slovinsku, kde rastie na inverznom stanovišti na dne krasovej depresie.
Opis: Trváca, husto trsnatá bylina, stonky vystúpavé 7–20(–29) mm dlhé, s (4–)5–8(–11) internódiami. Listy sediace, vajcovité, 12,5–18 mm dlhé, na lícnej strane lysé alebo krátko žľaznato, či nežľaznato chlpaté. Listene 2,4–5,3(–7,8) mm dlhé. Kvety v súkvetí po 2–5(–7), vzácne jednotlivo. Kališné lístky 5–6,9 mm dlhé, vajcovité. Korunné lístky na obryse trojuholníkovité, 7–10,3 mm dlhé, zárez 2–3,7 mm hlboký. Plodom je tobolka.
Ohrozenie a ochrana: Červený zoznam IUCN (2011) klasifikuje tento druh ako zraniteľný (VU), je chránený i podľa Smernice o stanovištiach (NATURA 2000).
Poznámka: Druh variabilný v type ochlpenia, nepreukázalo sa však, žeby malo taxonomickú hodnotu. V Prokletije sa vyskytuje taktiež príbuzný, úzko endemický druh, Cerastium hekuravense, ktorého postavenie bolo až donedávna nejasné (cf. Caković et al. 2017). Odlišuje sa najmä riedko trsnatým vzrastom a dlhšími – 17–27(–30) mm – internódiami, ale aj ďalšími drobnými znakmi.
Foto: 10. 7. 2011 (Albánsko, Prokletije, vrchol Maja e Popljuces).
Literatúra: Caković, D., Stešević, D., Schönswetter, P., Frajman, B. 2017. Long neglected diversity in the Accursed Mountains of northern Albania: Cerastium hekuravense is genetically and morphologically divergent from C. dinaricum. Plant Syst. Evol.: in press.