Syn.: Peziza rufofusca Webber.
Čeľaď: Sclerotiniaceae Whetzel ex Whetzel – hlízenkovité / hľuznatkovité
Ciboria rufofusca

Ciboria rufofusca

Rozšírenie: Európa, Ázia, Severná Amerika, všade tam, kde rastie jedľa biela (Abies alba).
Ekológia: Táto drobná, nenápadná huba rastie skupinovo v jarných mesiacoch (apríl – máj) v ihličnatých lesoch. Vyskytuje sa zriedkavo, pravdepodobne však častejšie, pretože býva pre svoju nenápadnosť prehliadaná, na hnijúcich šupinách jedľových šišiek, ktoré sú ponorené plytko v zemi. Obľubuje prevažne vlhké, tienisté miesta, kde sa kumuluje hrubšia vrstva opadu z jedlí.
Opis: Plodnice sú pohárikovitého, neskôr miskovitého tvaru, široké 3–15 mm, hnedej až tmavohnedej farby s tenkým hlúbikom dlhým 2–7 mm a širokým 0,7–1,5 mm. Hlúbik sa postupne smerom k plodnej časti rozširuje a je spoločne s vonkajšou, neplodnou stranou jemne hrdzavo oinovatený. Vnútorná plodná časť plodnice je hladká svetlo až tmavohnedá. Výtrusy sú veľkosti 5,5–7,5 × 2,8–3,5 µm.
Zámeny: V rode je popísaných viacero veľmi podobných druhov, ktoré sa makroskopicky odlišujú veľmi ťažko a líšia sa najmä rastom na špecifickom substráte a mikroskopickými znakmi. Na starých jelšových jahňadách rastie jahňadka obyčajná (Ciboria amentacea), na starých lieskových jahňadách jahňadka liesková (Ciboria coryli), na jahňadách osiky jahňadka osiková (Ciboria tremulae), na žaluďoch jahňadka Batschova (Ciboria batschiana) atď.
Využitie: Je to nejedlá huba, nemá praktické využitie.
Ciboria rufofuscaCiboria rufofusca
Fotené: 21. 4. 2009 (Vysoká nad Kysucou).