Syn.: Alyssum jonthlaspi Clairv., Clypeola ambigua Jord. et Fourr., Clypeola bruhnsii Gruner, Clypeola gaudinii Trachsel, Clypeola glabra Boiss., Clypeola gracilis Planch., Clypeola hispida C. Presl, Clypeola hispidula Jord. et Fourr., Clypeola laevigata Jord., Clypeola lapidicola Jord. et Fourr., Clypeola lomatotricha Jord. et Fourr., Clypeola messanensis Tineo ex Strobl, Clypeola microcarpa Boiss., Clypeola microcarpa G. Moris, Clypeola monosperma Lam., Clypeola petraea Jord. et Fourr., Clypeola psilocarpa Jord. et Fourr., Clypeola pyrenaica Bordère ex Durand, Clypeola semiglabra Jord. et Fourr., Clypeola spathulifolia Jord. et Fourr., Clypeola suffrutescens Rouy et Foucaud, Fosselinia jonthlaspi (L.) All.
Čeľaď: Brassicaceae Burnett – brukvovité / kapustovité
Clypeola jonthlaspi
Rozšírenie: Druh mediteránnej až submediteránnej oblasti severnej Afriky, Blízkeho východu a Európy – Španielsko, južné Francúzsko, Taliansko, Balkánsky polostrov na sever po južné Rumunsko a južnú časť bývalej Juhoslávie, ďalej južná Ukrajina, Krym a priľahlá časť pevninského Ruska. Cez Malú Áziu a Irán zasahuje aj do Pakistanu.
Ekológia: Jarný terofyt, rastie v xerotermných trávnikoch, svetlých dubinách a početne najmä na miestach s rozrušeným pôdnym krytom, okolo štrkových ciest a pod.
Clypeola jonthlaspi
Opis: Vzpriamená, do 20–30 cm vysoká, sivo-chlpatá bylina. Listy čiarkovito obrátene kopijovité až obrátene vajcovité. Kvety sú drobné, korunné lupienky žlté, 1–2 mm dlhé. Plodom je stlačená, jednosemenná, obrátene vajcovito okrúhlastá až okrúhla šešuľa veľká 2–5 mm v priemere, chlpá až lysá, blizna do 0,25 mm. Veľkosť a odenie šešuľe je variabilné, varianty sa však vyskytujú vzácne a v rámci celého areálu.
Zámeny: Clypeola eriocarpa sa líši väčšími, 5,5–6 mm veľkými, husto bielo chlpatými šešuľami a korunnými lístkami okolo 3 mm veľkými.
Clypeola jonthlaspi
Clypeola jonthlaspi
Clypeola jonthlaspi
Foto: 7. 5. 2012 (Grécko, svahy na úpätí Olympu, Vrontou).