Syn.: Crataegus oxyacantha L. emend. Jacq. p. p., Crataegus oxyacanthoides Thuill., Mespilus laevigata Poir. in Lam., Oxyacantha vulgaris (DC.) M. Roem.
Čeľaď: Rosaceae Juss. – růžovité / ružovité
Crataegus laevigata
Rozšírenie: Areál druhu zahŕňa len územie Európy, prevažne mierne pásmo. Na juhu siaha prakticky po Stredozemné more, na severe preniká na Škandinávsky polostrov, na východe je ohraničený 25° z. dl., na juhovýchode siaha takmer k Čiernemu moru, na západe najďalej na Britské ostrovy. V Severnej Amerike je introdukovaný.
Na Slovensku je rozšírený takmer po celom území prevažne v planárnom až submontánnom stupni. Jeho podrobnejší výskyt je potrebné zmapovať. V ČR je to tiež hojný druh, v submontánnom stupni vystupuje do nadmorskej výšky cca 800 m na Šumave.
Ekológia: Pôvodne je súčasťou krovitej synúzie svetlejších dubových lesov zväzu Carpinion betuli, avšak zriedkavo sa vyskytuje aj na zatienených a suchších stanovištiach lužných lesov zväzu Alno–Ulmion. Je to druh výrazne preferujúci ílovité a hlinité pôdy. V poľnohospodárskej krajine sa takmer nevyskytuje. Jednotlivo sa vyskytuje pri vhodných mikroklimatických podmienkach v sekundárnych kroviskových spoločenstvách typu Ligustro–Prunetum, Pruno–Coryletum, v podhorských oblastiach v spoločenstve Lonicero nigrae – Coryletum.
Crataegus laevigata
Opis: Ker, mono- až polykormón, habitus pologuľovitý, obrátene valcovitý, nepravidelný. Výška 2–4 m. Listy na plodonosných brachyblastoch obrátené vajcovité až elipsovité. Listová čepeľ na vrchole plytko 3(–5)-laločnatá, laloky zaokrúhlené až mierne končisté. Listová báza zaokrúhlená až klinovo zbiehavá. Listový okraj nepravidelne dvojitopílkovitý, často len do polovice listovej bázy. Listy na rube bledo až tmavozelené, na líci lesklé. Prílistky polmesiacovité s nepravidelne pílkovito zúbkatým okrajom, zúbky na vrchole s bradavičnatými žliazkami. Súkvetie s 5–10 kvetov, s 2–3 čnelkami, ružové peľnice. Kališné lístky široko trojuholníkovité, na líci pritisnuto krátko chlpaté; hypantium holé. Súplodie s 3–10 plodmi na ohybných stopkách. Kôstkovice môžu byť guľovité, obrátené vajcovité, široko elipsoidné; stredne veľké. Kališné lístky široko trojuholníkovité, na vrchole tupé, niekedy končisté, naspäť ohnuté až odstávajúce, niekedy lysavejúce. Čnelky sa zachovávajú, výrazne vyčnievajú z hypostylia. Kôstočiek 2 alebo 2–3.
Poznámky: Hlohy sú taxonomicky nesmierne komplikované kvôli rozsiahlej hybridizácii a introgresii medzi všetkými domácimi druhmi.
Na základe variability druhu sa najmä podľa variability listov druh rozlišuje na C. laevigata subsp. laevigata s malými nedelenými alebo len slabo trojlaločnými listami a pritisnutými kal. lístkami. Ďalej na C. laevigata subsp. vulgaris s väčšími výrazne trojlaločnými listami a na C. laevigata subsp. walokochiana, ktorý má na plode vzpriamené kališné lístky.
Crataegus laevigata
Crataegus laevigata
Literatúra: Baranec, T. (1986): Biosystematické štúdium rodu Crataegus L. na Slovensku. Acta Dendrobiol. 11: 1–118.
Foto: 16. 9. 2007 (Slovensko, Sivecké lúky).