Syn.: Aronicum hungaricum (Rchb. f.) Dostál, Doronicum hungaricum subsp. praehungaricum Pénzes, Doronicum longifolium (Griseb.) Griseb. et Schenk, Doronicum plantagineum var. hungaricum Sadler, Doronicum plantagineum var. longifolium Griseb.
České mená: kamzičník uherský (Dostál 1989)
Slovenské mená: kamzičník podlhovastolistý (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Asteraceae Bercht. et J. Presl – hvězdnicovité / astrovité
Doronicum hungaricum
Rozšírenie: Vyskytuje sa v severnom Grécku, Macedónsku, Srbsku, Chorvátsku, Slovinsku, Bulharsku, Rumunsku, Moldavsku, na juhozápadnej Ukrajine, v Maďarsku a v južnej časti Slovenska. Na Slovensku je udávaný zo Zobora pri Nitre, z okolia Plášťovcov v Krupinskej vrchovine, z okolia Poltára, z Belianských kopcov, z okolia Kamenice nad Hronom (Burda) a z Nového lesa južne od Pribety.
Ekológia: Rastie vo svetlých lesoch, na lesných lemoch, krovinatých stráňach, vzácne i v otvorených suchších trávnikoch. Preferuje bázický substrát – vápence, dolomity, bázické vulkanity, sprašové pahorky a podobne. Kvitne v apríli až máji.
Doronicum hungaricum
Opis: Trváca bylina, stonka priama, nevetvená, 30–50 cm vysoká, väčšinou jednoúborová, riedko listnatá, žľaznato chlpatá. Prízemné listy sú podlhovasto až uzko elipsovité, 2–5 cm dlhé, zúžené do stopky, horné listy podlhovasto-vajcovité, so zaokrúhlenou až srdcovitou bázou, sediace, najvyššie listy kopijovité. Úbory dlho stopkaté, 4–5 cm v priemere. Zákrovné listene čiarkovité, 15–20 mm dlhé, brvito chlpaté, jazykovité kvety o niečo dlhšie než zákrov. Plodom je nažka, nažky z jazykovitých kvetov sú bez chocholca.
Ohrozenie a ochrana: Na Slovensku je zákonom chránený, zaradený medzi ohrozené druhy (EN). V červenom liste Maďarska je hodnotený v kategórii NT a patrí tiež medzi zákonom chránené druhy, chránený je i na Ukrajine a v Srbsku.
Doronicum hungaricum
Doronicum hungaricumDoronicum hungaricum
Doronicum hungaricum
Foto: 15. 4. 2017 (Maďarsko, Nagy-Strásza hegy, Dorog).