EPIPACTIS PLACENTINA Bongiorni et P. Grünanger – kruštík / kruštík piačenský

Syn.: Epipactis muelleri subsp. cerritae Grasso
Slovenské mená: kruštík piačenský (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Orchidaceae – vstavačovité

Epipactis placentina

Rozšírenie: Centrum rozšírenia je v severnom Taliansku, rastie aj vo Francúzsku, Švajčiarsku, Dalmácii, Maďarsku a na Slovensku.
Na Slovensku sa vyskytuje veľmi vzácne v Malých a Bielych Karpatoch a v Strážovských vrchoch.

Ekológia: Rastie v teplých listnatých lesoch, v pahorkatinách a podhorskom stupni. Druh uprednostňuje tieň a polotieň, neutrálne alebo mierne kyslé hlboké pôdy v nadmorskej výške od 100 do 1400 m. Kvitne v júni a v júli.

Opis: Trváca rastlina nižšieho vzrastu, je 15–40 cm vysoká, byľ je na báze nafialovelá. Má obvykle 3–6(–8) vajcovito kopijovitých listov. Autogamický kruštík, súkvetie o 8–30 kvetoch nie je riedke, kvety sú 12–18 mm veľké, visiace, zelené až ružové či fialové, majú stopku a sú častokrát len málo otvorené. Hypochil je zvonka ružový a vnútri intenzívnejšie červený a je dovnútra vtlačený. Epichil je rozšírený, skoro trojuhoľníkového tvaru, je červený až tmavofialový, asi tak široký ako dlhý, na vrchole zelenkavý a na okrajoch ohnutý. Rostellum nie je vyvinuté a viscídium je nefunkčné.

Ohrozenie a ochrana: Na Slovensku patrí medzi ohrozené druhy (EN), zákonom chránené druhy (§), chránený je i v Maďarsku. Druh je chránený aj medzinárodnou dohodou CITES.
Poznámka: Latinské druhové meno (placentina) pochádza z talianskeho názvu Piacenza, čo je mesto v regióne Lombardsko, kde bol druh poprvýkrát opísaný.

Epipactis placentinaEpipactis placentina
Epipactis placentina

Foto: júl 2009 a 15. 7. 2011 (Slovensko, Malé Karpaty).