Syn.: Equisetum heleocharis Ehrh., Equisetum lacustre Opiz, Equisetum limosum L., Equisetum maximum Lam. – přeslička mokřadní
Čeľaď: Equisetaceae DC. – přesličkovité / prasličkovité
Equisetum fluviatile
Rozšírenie: Druh s rozsiahlym cikumpolárnym areálom. Súvislý areál v Európe siaha od Britských ostrovov cez celú západnú a strednú Európu, na sever celá Škandinávia a Island, na juh do alpskej oblasti, sever Talianska, Dinaridy a Južné Karpaty. Južnejšie vzácne na Pyrenejskom a Apeninskom polostrove a v severnom Grécku. Na východ európska časť Ruska, odkiaľ výskyt pokračuje západnou Sibírou, roztrúsene až po Ďaleký východ, Kamčatku a Japonsko, na sever až po pobrežie. Izolovaný výskyt je v oblasti Kaukazu. V Severnej Amerike výskyt zaberá celú severnú časť od Aljašky až po Newfoundland, na sever až po pobrežie Severného ľadového oceánu. V ČR aj SR sa vyskytuje hojne až roztrúsene, v horských oblastiach je častejší.
Ekológia: Vyskytuje sa v močiaroch, mŕtvych ramenách riek, pobrežných zónach stojatých vôd, na slatinných rašeliniskách, na mokrých lúkach, nezriedka aj v priekopách a popri lesných cestách. Často je to pionierska rastlina procesov zazemňovania jazier. Vyžaduje eutrofné, bahnité, mokré pôdy, vyhýba sa príliš vápenatým pôdam. Rastie od nížin do horského stupňa.
Equisetum fluviatile

Equisetum fluviatile

Opis: Trváca rastlina vysoká 20–150 cm. Podzemok oranžovočervený, lesklý, zasahuje do hĺbky až 2 m, nadzemné výhonky jednoročné, 4–8 mm v priemere, nerozkonárené alebo s nepravidelným praslenom krátkych, jednoduchých konárikov, byle s 6–30 slabo vyčnievajúcimi belavými rebrami, pošvy až 10 mm, pritlačené, dolné čierne, horné zelené, voľnejšie, lesklé, bez rebier, s 15–30 kopijovito šidlovitými, tmavohnedými, bielo obrúbenými zubmi, centrálna dutina 3/4–9/10 priemeru byle, bazálny článok konárikov kratší ako jeho lesklohnedá, zvonkovitá pošva, strobilus takmer guľatý, tupý, 1–2 cm dlhý. Kvitne od mája do júna.
Ohrozenie a ochrana: Vďaka vysokému počtu lokalít a schopnosti osídľovať novovzniknuté biotopy nepatrí medzi príliš ohrozené druhy, jednotlivé lokality môže ohrozovať zmena vodného režimu alebo priama likvidácia lokalít, napr. stavebnou činnosťou alebo zavážaním odpadmi a podobne. Praslička riečna nie je v ČR ani SR zaradená medzi chránené druhy rastlín.
Poznámka: V plytkých jazerách dokáže vytvárať – často spoločne s prasličkou močiarnou (Equisetum palustre) – homogénne porasty, kedy rastliny korenia v hĺbke aj niekoľko decimetrov.
Equisetum fluviatileEquisetum fluviatile
Foto: 23. 6. 2006 (Slovensko, Nízke Tatry) a 27. 6. 2010 (Slovensko, Spišská Magura).