Syn.: Galium asperum var. austriacum (Jacq.) Beck, Galium austriacum var. balatonense Borbás, Galium austriacum subsp. balatonense (Borbás) Ehrend. ex Soó, Galium pumilum subsp. asperum (Schreb.) Dostál, Galium sylvestre var. austriacum (Jacq.) Nyman
České mená: svízel rakouský (Kubát 2002, Danihelka 2012)
Slovenské mená: lipkavec rakúsky (Marhold-Hindák 1998)
Čeľaď: Rubiaceae Juss. – mořenovité / morenovité
Galium austriacum
Rozšírenie: Stredoerópsky druh s disjunktívnym areálom, ktorého severná hranica prebieha južnou Moravou, Slovenskom (Chočské vrchy, Liptovská kotlina), ďalej zasahuje do západného Rakúska, severozápadného Maďarska a severného Srbska. Na Slovensku hojne až roztrúsene vo vápencovo-dolomitických pohoriach na obvode vysokých Karpát (Slovenský raj, Muránska planina, Strážovské vrchy, Považský Inovec, Malé Karpaty), inde vzácne alebo chýba. V ČR doložený iba z jednej lokality v Pavlovských vrchoch, podľa najnovších výskumov sa však pravdepodobne nejedná o tento taxón.
Ekológia: Rastie na plytkých pôdach v spoločenstvách dealpínskych až horských trávnikov s prevahou Carex humilis, Sesleria caerulea či Calamagrostis varia, vo svetlých listnatých lesoch (v bučinách, vzácne dubinách) a často v reliktných borovicových lesoch; na karbonátoch od podhorského po nižší subalpínsky stupeň. Kvitne v máji až júli.
Galium austriacum
Opis: Trváca, trsovitá bylina s tenkým podzemkom vysoká 10–25(–35) cm. Stonka je štvorhranná, poliehavá alebo vzpriamená, rozkonárená, holá alebo chlpatá, na báze červená. Internódia v dolnej časti veľmi krátke, v hornej 1,5–2,5-krát dlhšie než listy. Listy v 5–8(–9) početných nepravých praslenoch, čiarkovito kopijovité alebo kopijovité, hrotité, na okraji podvihnuté, veľké (5–)10–20(–25) × 1–1,5(–2) mm, tmavozelené, za sucha lesklé, nečernejúce, holé alebo chlpaté. Kvety v mnohokvetej, rozkonárenej metline, krátko stopkaté. Koruna 2–3 mm v priemere, žltobiela až biela, cípy hrotité. Plod je dvojnažka, za zrelosti tmavohnedá až čierna, s jemnými bradavičkami.
Zámeny: Druh patrí do obtiažnej skupiny Galium pumilum agg; Galium pumilum sensu stricto má narozdiel od G. austriacum dlhšie internódiá v strede stonky (3–5-krát dlhšie než listy), stonky na hranách drsné, papilnaté, chlpaté listy a korunu 3–4(–5) mm v priemere. Vo vyšších polohách Karpát môže dôjsť k zámene s Galium anisophyllon, ktorý sa líši najmä obrátene kopijovitými, nelesklými a sušením černejúcimi listami.
Ohrozenie a ochrana: V Červenom zozname ČR zaradený do kategórie kriticky ohrozených (C1r). Zákonom chráneným druhom je v Maďarsku.
Galium austriacum
Galium austriacum
Galium austriacum
Galium austriacum
Foto: jún 2009 (Slovensko, Strážovské vrchy, Rokoš).