Syn.: Phaseolus max L., Glycine soja (L.) Siebold et Zucc., Soja hispida Moench, Soja japonica Savi, Soja max Piper, Glycine gracilis A. Skvorstov
Čeľaď: Fabaceae Lindl. – bobovité / bôbovité
Glycine max

Glycine max

Rozšírenie: Pôvodné rozšírenie druhu je ťažko určiť, pravdepodobne východná Ázia, možno severná Čína. V súčasnosti rozšírená v tropických, subtropických a teplých oblastiach mierneho pásma. V ČR a SR pestovaná v teplých oblastiach.
Ekológia: Kultúrna plodina. Kvitne od júla do augusta.
Opis: Jednoročné byliny. Byľ vzpriamená, 20–120 cm vysoká, poprehýbaná, červenkasto vlnato chlpatá. Listy nepárno perovito zložené, trojjarmové, dlhostopkaté. Čepieľky lístkov vajcovité až podlhovasté, plstnato chlpaté tvar je značne ovplyvnený odrodou. Súkvetie je krátkostopkatý pazušný strapec s 1–8 kvetmi. Kalich zvonkovitý, slabo dvojpyský, vlnato chlpatý, kališné zuby dlho končisté. Koruna 5–7 mm dlhá, o málo dlhšia ako kalich, svetlofialová, ružová alebo biela. Strieška okrúhla, krídla uškaté, člnok zrastený len na vrchole. Struky pukavé, podlhovasté, zúžené do zobáčika. Semená elipsoidné až guľovité, žlté, hnedé až takmer čierne, hilum podlhovasté.
Poznámka: Semená obsahujú vysoký podiel bielkovín tukov, používajú sa na výrobu oleja, kŕmnych zmesí a potravín.
Glycine max
Glycine max
Glycine max
Foto: Peter Mižík, 2006 (Slovensko, Nižná Kamenica, Maľčice) a Naděžda Gutzerová, 16. 8. 2016 (pole u obce Křičeň).