Syn.: Huperzia selago Bernh. ex Schrank et Mart. subsp. arctica Grossh. ex Tolm. A. Löve et D. Löve, Lycopodium selago L. subsp. arcticum Grossh. ex Tolm., Lycopodium selago L. subsp. arctica (Grossh. ex Tolm) A. Löve et D. Löve
Čeľaď: Huperziaceae Rothm. – vrancovité / chvostníkovité; Lycopodiaceae P. B. – plavuňovité / plavúňovité
Huperzia arctica
Rozšírenie: Druh Huperzia arctica – často v literatúre tiež iba ako poddruh aj u nás rastúceho Huperzia selago (vranec jedlový / chvostník jedľovitý) – zaberá severnú časť ohromného cirkumpolárneho areálu H. selago. Ten zaberá takmer celú Európu (na juhu vzácne v horách), niekoľko oddelených arel v Ázii, na východ až po Čukotku) a celý sever Severnej Ameriky. H. arctica sa vyskytuje v Škandinávii, na Špicbergoch, v arktickej časti Ázie, v Severnej Amerike na Aljaške, severe Kanady, na kanadských arktických ostrovoch a v Grónsku.
Ekológia: Rastie vo vlhkej kríčkovitej tundre, na okrajoch zrašelinených plôch, vo vlhkých až mokrých depresiách, tiež vo vlhkých, zatienených štrbinách skál, v snehových výležiskách, na morénach, v severných oblastiach dáva prednosť južnej expozícii. K podkladu je indiferentný, uprednostňuje kyslé, vlhké, chudobné, piesčité pôdy, často s vysokým podielom organických látok. Vyskytuje sa v nadmorských výškach od 10 do 1000 m.
Huperzia arctica
Opis: Trváca, (1–)2–12(–15) cm vysoká, rastlina tvoriaca malé, izolované trsy. Tie sú rastúce v tieni sviežo až tmavo zelené, na slnku žltkasté. Husto olistené, lysé, hrubé a tvrdé byle sú vzpriamené, vidlicovito trsovito rozkonárené, s približne rovnako dlhými a hore k sebe priklonenými dcérskymi stonkami. Stálozelené, protistojné, sediace listy vyrastajú po celej dĺžky konárikov. Sú 3–5(–7,5) mm dlhé a 1–1,5 široké, kožovité, ploché alebo mierne zvlnené, nevýrazne žilované, lysé, končisté, na okrajoch jemne papilnaté. Listy s výtrusnicami nie sú odlišné od listov bez výtrusníc. Okrovožlté až slamovožlté, priečne oválne, o čosi širšie ako listy výtrusnice vyrastajú v pazuchách listov v strednej, častejšie iba v hornej časti konárikov na krátkych stopkách. Výtrusy dozrievajú v júli, rastliny sa však prakticky výhradne rozmnožujú vegetatívne tvorbou opadavých púčikov.
Poznámka: Taxón Huperzia arctica začal byť oddeľovaný ako samostatný druh relatívne nedávno (v roku 1973), viaceré flóry ho udávajú na úrovni poddruhu. Tretí, veľmi blízko príbuzný taxón Huperzia appressa niektorí botanici považujú iba za prechod medzi H. selago a H. arctica bez bližšie špecifikovanej taxonomickej hodnoty (forma, varieta atď.).
Huperzia arcticaHuperzia arctica
Huperzia arctica
Foto: 7. a 9. 7. 2010 (Grónsko, Ilulissat).