JUNCUS ARCTICUS Willd. subsp. ARCTICUS – sítina / sitina

Syn.: Juncus arcticus Willd. subsp. alaskanus Hultén
Čeľaď: Juncaceae Juss. – sítinovité / sitinovité
Juncus arcticus subsp. arcticus
Rozšírenie: Cirkumpolárny druh s rozsiahlym areálom, v rámci ktorého sa rozpadá na niekoľko poddruhov. Nominátny poddruh sa v Európe vyskytuje v alpskej oblasti, Pyrenejách, Apeninách a na Kaukaze, na Špicbergoch a v Škandinávii, odkiaľ výskyt pokračuje severom európskej časti Ruska, celou ázijskou Arktídou až po Čukotku. Ďalej v Severnej Amerike, v jej najsevernejšej časti, na kanadských arktických ostrovoch a v Grónsku.
Ekológia: Vyskytuje sa vo svetlinách porastov drevín v tundre, na brehoch jazier, v močiaroch a rašeliniskách, pozdĺž potokov, v ústiach riek. Vyžaduje mokré, piesčité, hlinité i rašelinné pôdy, na podklad je indiferentný, znáša zasolenie, na morských pobrežiach sa vyskytuje i v spoločnosti halofytov.
Juncus arcticus subsp. arcticus
Opis: Trváca, (10–)15–40(–50) cm vysoká rastlina s plazivým, horizontálnym podzemkom, z ktorého vyrastajú byle v priamych riadkoch. Byle sivo až svetlozelené, tuhé, vzpriamené, v priereze okrúhle alebo oválne, lysé, pošvy na báze červenohnedé, bezlisté. Súkvetie prisadnuté, zdanlivo bočné, hlávkovito stiahnuté, husté, dolný listeň so širokou pošvou a čepeľou ďaleko prevyšujúcou súkvetie, na konci červenkastý, kvetov 2 až 8, kvety do 5 mm v priemere, kališné lístky 3, hnedé, lysé, okvetné lístky kratšie alebo rovnako dlhé ako kalich, tyčiniek 6. Plod je vajcovitá alebo podlhovasto vajcovitá, nevýrazne sploštená, 3,5–4,5 mm dlhá a 1,8–2,2 mm široká, čierna, alebo hnedá tobolka. Kvitne v máji až júni.
Poznámka: Vyskytuje aj sa v sekundárnych biotopoch, popri cestách a na miestach atakovaných ľudskými aktivitami.
Juncus arcticus subsp. arcticusJuncus arcticus subsp. arcticus
Juncus arcticus subsp. arcticus
Foto: 2. a 3. 7. 2010 (Grónsko, Kangerlussuaq).