Syn.: Juncus arcticus subsp. balticus (Willd.) Hyl., Juncus arcticus var. balticus (Willd.) Trautv., Juncus arcticus var. montanus (Engelm.) Balslev, Juncus balticus subsp. vallicola (Rydb.) Lint, Juncus glaucus var. littoralis Wahlenb., Juncus helodes Link
Čeľaď: Juncaceae Juss. – sítinovité / sitinovité
Juncus balticus
Rozšírenie: Druh s ťažiskom rozšírenia v severnej Európe, vyskytuje sa predovšetkým na brehu Severného a Baltického mora od Dánska až na sever Botnického zálivu, na severe Britských ostrovov, v Škandinávii okrem Baltu aj na severe, na pobreží Barentsovho mora, okrem morského pobrežia sa vyskytuje vzácne roztrúsene i vo vnútrozemí, najmä v severnom Nórsku, výskyt zasahuje aj na Island. V niekoľkých poddruhoch (napr. Juncus balticus subsp. andicola, subsp. ater, subsp. cantabricus, subsp. littoralis, subsp. mexicanus, subsp. pyrenaeus) sa vyskytuje i v severnom Španielsku a Francúzsku, v Severnej Amerike (predovšetkým na severe a v Skalistých horách), možno v Amerike zasahuje aj južnejšie.
Ekológia: Rastie na piesočnatých i štrkovitých pôdach, v zníženinách medzi prímorskými pobrežnými dunami, v ústiach riek a v prímorských a vzácne i vnútrozemských mokradiach. Kvitne od júna do augusta.
Juncus balticus
Opis: Trváca, sivozelená, riedkotrsnatá rastlina, vysoká do 70 cm. Stonka priama, tuhá, na báze s lesklými, žltkasto hnedými pošvami. Súkvetie je voľný, mnohokvetý, zdanlivo bočný krážeľ, ktorý prevyšuje dlhý, končistý listeň. Okvetných lístkov 6, červenohnedých so zeleným stredovým pásikom, vonkajšie sú končisté, vnútorné tupé a bielo blanito obrúbené. Plodom je vajcovitá, trojhranná, hrotitá, hnedá, lesklá tobolka, ktorá je rovnako dlhá alebo dlhšia ako okvetné lístky.
Ohrozenie a ochrana: Vo Francúzsku zákonom chránený druh, v amerických štátoch Indiana, Maryland a Pennsylvania ohrozený.
Poznámka: V optimálnych podmienkach tvorí rozsiahle, husté, takmer monodominantné porasty.
Juncus balticus
Juncus balticusJuncus balticus
Juncus balticus
Foto: 19. 7. 2016 (Nórsko, Nordkinnhalvøya).