Syn.: Juncus minae Strobl ex Mattir., Juncus mutabilis Lam. pro parte
Čeľaď: Juncaceae Juss. – sítinovité / sitinovité
Juncus pygmaeus
Rozšírenie: Druh s ťažiskom rozšírenia v Európe, kde sa vyskytuje najmä v západnej časti kontinentu. Areál zasahuje od Pyrenejského polostrova cez Francúzsko, Britské ostrovy, štáty Beneluxu, na sever po Dánsko. Na juhu sa vyskytuje v strednej časti Apeninského polostrova, na Sardínii a Sicílii, tiež v štátoch bývalej Juhoslávie a na ostrovoch pri chorvátskom pobreží. Výskyt zasahuje do severnej Afriky.
Ekológia: Vyskytuje sa na vlhkých pieskoch, v medzidunových zníženinách, na obnažovaných dnách vodných nádrží a na brehoch občasných vodných tokov, na morských pobrežiach, od nížin do pahorkatín.
Juncus pygmaeus
Opis: Jednoročná, od bázy rozkonárená, zelená až červenkastá rastlina vysoká 1–10 cm. Stonka tenká, oblá, priama až vystúpavá, v dolnej polovici s jedným listom. Listy oblé, niťovité, stlačené. Súkvetie z 1–5 oddialených klbiek dlhých do 1 cm a zložených z 2–15 krátkostopkatých kvetov. Okvetie tvorí 6 zelenkastých, podlhovastých okvetných lístkov, vonkajšie sú tupé a dlhšie ako vnútorné, končisté lístky. V závislosti od miesta výskytu majú kvety 3 alebo 6 nerovnakých tyčiniek a 3 krátke blizny prisadnuté priamo na semenník. Plodom je slamovožltá tobolka kratšia ako okvetné lístky. Kvitne veľmi dlho, od mája až do októbra.
Poznámka: Jeden z najmenších zástupcov rodu v európskej flóre.
Juncus pygmaeusJuncus pygmaeus
Juncus pygmaeus
Foto: 18. a 20. 7. 2010 (Chorvátsko, ostrov Rab).