Syn.: Bassia laniflora (S. G. Gmel.) A. J. Scott, Salsola laniflora S. G. Gmel., Salsola arenaria Maerkl., Kochia arenaria (Maerkl.) Roth
Čeľaď: Amaranthaceae Juss. – laskavcovité / láskavcovité; Chenopodiaceae Vent. – merlíkovité / mrlíkovité
Kochia laniflora
Rozšírenie: Areál siaha od juhozápadnej Európy po strednú a južnú časť Ruska, Malú a Strednú Áziu, Zakaukazsko, Irán, južnú časť Sibíri a západnú časť Mongolska.
Ekológia: Rastie na otvorených plochách pieskových dún, v borinách, viniciach a na okrajoch ciest v planárnom a kolínnom stupni.
Opis: Jednoročná rastlina a výškou 10–60 cm. Byľ priama alebo vystúpavá, od bázy rozkonárená, kučeravo chlpatá, oblá, spočiatku zelená, neskôr žltkastá až červená, dolné konáre rovnovážne ostávajúce, zväčša rovnako dlhé ako hlavná stonka. Listy čiarkovité, 10–20 mm dlhé, sediace, pritlačene chlpaté, na okraji dlho brvité. Kvety drobné, obojpohlavné, na báze s venčekom chlpov, sediace po 1–2 v pazuchách listov. Okvetie husto pritlačene chlpaté, okvetné lístky s tmavozelenou trojuholníkovitou škvrnou a krídlatými výrastkami. Plodmi sú drobné nažky.
Ohrozenie a ochrana: V ČR rástla iba na juhovýchodnej Morave, v poslednom období sa ju nepodarilo potvrdiť a je považovaná za nezvestný druh (A2). Na Slovensku sa vyskytuje veľmi roztratene na Záhorskej, Podunajskej a Východoslovenskej nížine, staré údaje sú aj z Ipeľsko-rimavskej brázdy. Na Slovensku patrí medzi zraniteľné a zákonom chránené rastliny (VU/§).
Kochia lanifloraKochia laniflora
Kochia laniflora
Foto: júl 2006 (Slovensko, Nesvady a Hurbanovo).