Syn.: Luzula carpatica Kitt. ex Kanitz, Luzula obscura (S. E. Fröhner) Novikov, Luzula spadicea f. carpatica (Kitt. ex Kanitz) I. Grint., Luzula spadicea var. carpatica (Kitt. ex Kanitz) Nyman
České mená: bika kaštanová tmavá (Dostál 1989)
Slovenské mená: chlpaňa gaštanová tmavá (Marhold-Hindák 1998)
Čeľaď: Juncaceae Juss. – sítinovité / sitinovité
Luzula alpinopilosa subsp. obscura
Rozšírenie: Karpatský endemit vyskytujúci sa iba miestami hojne, väčšinou len sporadicky od Západných Karpát (Poľsko, Slovensko) cez Východné až po Južné Karpaty.
Na Slovensku sa vyskytuje veľmi hojne v Západných a Vysokých, vzácnejšie v Belianskych Tatrách, ďalej v Nízkych Tatrách, v Krivánskej Malej Fatre a na Babej hore. Údaje z Veľkej Fatry sú mylné. V ČR nerastie.
Luzula alpinopilosa subsp. obscura

Luzula alpinopilosa subsp. obscura

Ekológia: Rastie na vlhkých sutinách, na prameniskách, mokvavých skalách v snehových výležiskách v subalpínskom až subniválnom stupni, ťažisko výskytu je v alpínskom stupni. Vyžaduje vlhké, dlho zasnežené, nevápenaté, kyslé, humózne, kamenisto-hlinité pôdy.
Opis: Trváca, trávovozelená, riedko trsnatá rastlina vysoká 10–30 cm. Podzemok krátky, plazivý. Byle ± priame, tenké. Listy 3 až 6 mm široké, na okraji jemne brvité alebo holé, v ústí pošvy chlpaté. Krážeľ priamy alebo previsnutý, konáriky tenké, dolné často dole sklonené, listeň priamy, kratší ako súkvetie, kvety vo zväzočkoch po 2–5, listence kratšie ako kvety, brvité, okvetie gaštanovo alebo čiernohnedé, lístky 2,5–3 mm dlhé, kopijovité, peľnice 5–7× dlhšie ako nitky, čnelka taká dlhá alebo o málo dlhšia ako semenník. Plod je 2–2,5 mm dlhá, vajcovitá až guľovitá, krátko hrotitá tobolka. Kvitne v júli až auguste.
Poznámka: Luzula alpinopilosa subsp. obscura je taxón opísaný z Slovenska, z Veľkej Studenej doliny vo Vysokých Tatrách. Nominátny poddruh sa vyskytuje v Pyrenejách, Alpách, Vogézach a Apeninách.
Luzula alpinopilosa subsp. obscura
Foto: 5. 9. 2006 a 21. 7. 2009 (Slovensko, Vysoké Tatry).