Syn.: Medicago arborescens C. Presl, Rhodusia arborea (L.) Vassilcz., Trigonella arborea (L.) Vassilcz.
České mená: tolice stromovitá (Presl 1846)
Čeľaď: Fabaceae Lindl. – bobovité / bôbovité
Medicago arborea
Rozšírenie: Juhovýchodná Európa a Malá Ázia (Taliansko, Albánsko, Grécko, Turecko). V Španielsku, Portugalsku, Francúzsku, na Malte a Sicílii je pravdepodobne zavlečená, rovnako v strednej Číne (Hebei, Jiangsu), juhovýchodnej Austrálii, na Novom Zélande, Blízkom východe, v Afrike (Etiópia) a Južnej Amerike (Chile, Uruguay).
Ekológia: Vyhovujú jej kamenisté svahy a človekom ovplyvnené stanovištia, ako okraje ciest, úhory a rudealizované stanovištia. Hojná. Kvitne od apríla do júna.
Medicago arborea
Opis: Trváci, bohato rozvetvený ker striebristo chlpatý, vysoký 0,5–2(–3) m. Listy sú stopkaté, zložené z troch širokých oválnych lístkov. Lístky sú obráteno vajcovité, špicaté na báze klinovité, 15–24 mm dlhé, stredný lístok má dlhú stopku a postranné sú prisadlé, na líci lysé a na rube chlpaté. Palisty sú kopijovité. Kvety sú žlté až žltooranžové, v dlho stopkatých úžľabných hlávkach po 4–20, koruna je 12–15 mm dlhá. Lusky sú ploché, 12–15 mm v priemere, špirálovito stočené s 1–1,5 závitu, uprostred s kruhovitým otvorom 2–3 mm v priemere. Má obličkovité žltohnedé semená.
Poznámka: J. S. Presl (1846) o nej napísal: Staří ji sobě velmi vážili, obzvláště co píci pro kozy. Znamenitá jest rostlina, že její pestík jest drážditelný, neboť dotknešli se zpodku jeho dřívkem nebo stéblem, vzhůru vybrkne z trubky tyčinkové a přiloží se k pavézce.
Medicago arborea
Medicago arborea
Foto: 7. 5. 2011 (Francúzsko, Côte d’Azur, okolie Cannes).