Syn.: Melilotus leucanthus W. D. J. Koch, Melilotus vulgaris (Hayne) Willd.
Čeľaď: Fabaceae Lindl. – bobovité / bôbovité
Melilotus albus
Rozšírenie: Európa po približne 65° s. š., miestami chýba v najjužnejších oblastiach Talianska a Grécka, Makaronézia, Malá Ázia, Irán, Stredná Ázia, Sibír. Druhotne Severná i Južná Amerika, Austrália, Nový Zéland. V ČR a SR prevažne v teplých oblastiach.
Ekológia: Suché stanovištia, úhory, násypy, rumoviská, aj iné antropicky ovplyvnené miesta, často so skeletovitým substrátom.
Opis: Dvojročné, zriedkavejšie jednoročné kumarínom voňajúce rastliny. Byľ 30–250 cm vysoká, vzpriamená alebo vystúpavá, rozkonárená, v dolnej časti nevýrazne šesťhranná, holá alebo riedko pritlačene chlpatá. Čepeľ prostredných lístkov dolných a stredných stonkových listov vajcovitá, podlhovasto vajcovitá, horných listov takmer čiarkovitá, riedko zubatá až celistvookrajová. Kvetné stopky riedko chlpaté alebo lysé, kalich riedko chlpatý až lysý, koruna biela, kvitne od mája do augusta. Struky 1–2, niekedy 3 semenné, lysé, šedohnedé až čierne so slabo výraznou žilnatinou. Semená elipsoidné, zelenožlté až žltohnedé, hladké.
Poznámka: Zriedka sa pestuje na suchších neúrodných pôdach ako krmovina alebo medonosná rastlina.
Melilotus albusMelilotus albus
Melilotus albus
Fotené: 12. a 13. 7. 2006 (Peter Mižík: Slovensko, Drahňov) a júl 2005 (Jindřich Houska: Praha).