Syn.: Arachnites luteus var. minus Tod., Ophrys lutea subsp. galilaea (H. Fleischm. et Bornm.) Soó, Ophrys lutea var. minor (Tod.) Guss., Ophrys lutea subsp. sicula (Tineo) Soldano, Ophrys galilaea H. Fleischm. et Bornm., Ophrys migoutiana H. Gay, Ophrys minor (Tod.) Paulus et Gack, Ophrys numida Devillers-Tersch. et Devillers
Čeľaď: Orchidaceae Juss. – vstavačovité
Ophrys sicula
Rozšírenie: Ťažisko výskytu druhu je vo východnej časti Stredomoria. Areál sa rozprestiera od Apeninského polostrova na Balkán, Egejské súostrovie, Cyprus, Turecko, Libanon a Izrael. Udávaný je tiež z Korziky a Sardínie, na Pyrenejskom polostrove chýba.
Ekológia: Vyskytuje sa na chudobných lúkach, vo svetlých lesoch a ich lemoch, v krovinách, olivových hájoch, tiež na opustených poliach a pasienkoch, na chudobných, vápnitých pôdach, do nadmorskej výšky 1100 m. Kvitne od polovice februára do konca apríla.
Ophrys sicula
Opis: Rastlina vysoká do 30 cm. Spodné listy v prízemnej ružici, vajcovito kopijovité, svetlo až žltozelené, do 10 cm dlhé a do 2,5(–2,7) cm široké, lesklé, vyššie na byli 1–2, podlhovasto kopijovité. Len spodné listene sú obvykle dlhšie ako semenníky. Chudobné súkvetie je zložené z 3–7 kvetov. Tupé, vajcovito kopijovité vonkajšie okvetné lístky sú žltozelené, dlhé 7–10 mm, bočné vnútorné okvetné lístky dlhé 4,5–7,5 mm, lysé, často so zvlneným okrajom, pysk trojlaločný, okraj pysku lesklo až zelenkasto žltý, (1–)2–3 mm široký, často so svetlými chlpmi, tmavé (od hnedej po tmavo fialovú) sfarbenie doznieva v strednom cípe prostredného laloku.
Ohrozenie a ochrana: Druh nie je považovaný za ohrozený, je chránený medzinárodnou zmluvou CITES.
Poznámka: Tak ako pri mnohých iných taxónoch rodu Ophrys aj v tomto prípade nie je jednotný názor na jeho taxonomickú hodnotu, zdá sa byť príbuzný s druhom Ophrys lutea.
Ophrys siculaOphrys sicula
Ophrys sicula
Foto: 3. 3. 2016 (Cyprus, Larnaka Salt lake) a 5. 3. 2016 (Cyprus, Cavo Greko).