Čeľaď: Poaceae Barnhart – lipnicovité
Panicum capillare
Rozšírenie: Druh pôvodný v miernom pásme Severnej Ameriky vrátane severného Mexika, tiež na Bermudských a Panenských ostrovoch a vyskytuje sa aj v Južnej Amerike (Chile, Argentina, Uruguay). Z nížin vystupuje až do nadmorskej výšky cez 1500 m n. m. Dovozom poľnohospodárskych komodít (sóje, slnečnice a ľanu) sa asi za posledných 200 rokov rozšíril na všetky kontinenty, v Európe bol po prvý raz nájdený v roku 1806 v južnom Francúzsku (Nice).
V ČR bol po prvý krát nájdený v roku 1940 na železničnej zastávke Tržek pri Litomyšli, na Slovensku ho zbieral Štefan Lumnitzer už v roku 1791 v Bratislave (herbárový doklad je uložený v Národnom prírodovednom múzeu v Budapešti). Potom bolo proso vláskovité nájdené až oveľa neskôr v Komárne v roku 1949. V ČR v súčasnosti rastie najmä v Polabí, v stredných Čechách a na Morave. V SR je rozšírené hlavne na Podunajskej nížine. Postupne sa šíri železničnou dopravou aj do ďalších oblastí oboch štátov.
Ekológia: V pôvodnom areáli osídľuje voľné pôdy, piesčité prérie, okraje ciest, polia, strniská a sady. V sekundárnom areáli je proso vláskovité typická adventívna rastlina rozširovaná železničnou a lodnou dopravou. Najčastejšie ju zaznamenávame na rumoviskách v okolí prístavov a železničných staníc, v koľajiskách, v okolí skladov a podobne. Kvitne od júna do augusta.
Panicum capillare
Opis: Jednoročná, husto odstávajúco chlpatá tráva s výškou 10–120 cm. Steblá priame, jednotlivé alebo už od bázy rozkonárené, hrubé. Listy ploché, na vrchole končisté, 5 až 40 cm dlhé, 3–18 mm široké, jazýček blanitý, pokrytý 0,5–1,5 mm dlhými chĺpkami. Listové pošvy odstávajúco drsno chlpaté. Súkvetím je metlina kláskov s dĺžkou 5–20 cm, konáriky niťovité, tuhé, klásky elipsovité až kopijovité, 2–4 mm dlhé, často červenofialovo sfarbené, dolná pleva kopijovitá, končistá, 1–3-žilová, horná 5–9-žilová, plevica podlhovasto kopijovitá, 2–3 mm dlhá. Zrná 1,5 mm dlhé, vajcovité až elipsovité, bledohnedé.
Poznámka: Pestované ako okrasná letnička do suchých kytíc a vencov a zriedkavo aj ako technická plodina na výrobu metličiek. Zrná sú jedlé, majú jemnú chuť len málo odlišnú od zŕn prosa siateho, na Kaukaze a Cypre sa z nich vyrábal nápoj buza. Listy sa využívajú ako emetikum (na vyvolanie zvracania).
Panicum capillarePanicum capillare
Panicum capillare
Foto: august 2008 (Slovensko, Tvrdošovce) a september 2009 (Praha-Holešovice).