PAPAVER TATRICUM (A. Nyár.) Ehrend. – mák tatranský / mak tatranský

Syn.: Papaver burseri auct. non Crantz., Papaver alpinum L. subsp. burseri auct. non (Crantz) Fedde, Papaver alpinum L. subsp. tatricum A. Nyár.
Čeľaď: Papaveraceae L. – makovité

Rozšírenie: Endemit Západných Karpát. Vyskytuje sa v Západných a Vysokých Tatrách na slovenskom aj poľskom území. Rastliny z Veľkej Fatry sú v ostatnom čase priraďované k osobitému poddruhu, ktorý je považovaný za endemit tohto pohoria. Výskyt v SR je obmedzený na Červené vrchy, vo Vysokých Tatrách je známy riedko roztrúsený výskyt na viacerých lokalitách od Temnosmrečinskej doliny až po Dolinu Zeleného plesa.
Ekológia: Rastie v nezapojených vysokohorských spoločenstvách, výlučne na stredne vlhkej, drobnej, pohyblivej sutine, na mylonitoch a vápencoch, v subalpínskom a alpínskom stupni.

Opis: Trváca rastlina, vysoká 15–20 cm. Byľ priama, bezlistá, ochlpená. Dlho stopkaté listy v prízemnej ružici, listové stopky na báze pošvaté, čepele 1–2× perovito dielne s 2–4 oddialenými pármi čiarkovitých, tupých, 2–3 mm širokých dielov. Kvety jednotlivé, 5–6 cm v priemere, kalich hnedo chlpatý, lupienky široko obrátene vajcovité, biele, vpredu ± zubaté, lúčovitá blizna krátko končistá, zo 4–5 lalokov, zbiehajúcich do 1/2 semenníka. Plod je krátko elipsoidná tobolka. Kvitne od júna do augusta.
Ohrozenie a ochrana: Mak tatranský je tak ako mnoho ďalších druhov viazaných svojim výskytom na vysokohorské prostredie menej ohrozený priamou ľudskou činnosťou. Nebezpečenstvo spočíva vo vzácnosti a tiež jeho atraktívnosti (vykopávanie do skaliek). Lokality vzdialené od turistických chodníkov nie sú ohrozené človekom. Všetky lokality majú zabezpečenú územnú ochranu. Je zaradený medzi zákonom chránené (§), veľmi ohrozené druhy (EN).
Poznámka: Chápanie okruhu Papaver alpinum agg. nie je jednotné, niektorí autori chápu taxón mak tatranský iba ako poddruh, v tom prípade by mal alpsko-karpatský areál.

Foto: 23. 6. 2005 (Slovensko, Vysoké Tatry) a 18. 7. 2007 (Červené vrchy).