PEDICULARIS HIRSUTA L. – všivec

Čeľaď: Orobanchaceae Vent. – zárazovité

Pedicularis hirsuta

Rozšírenie: Severský druh s disjunktívnym areálom. Vyskytuje sa v horách severnej časti Škandinávie, prevažne len v území nad polárnym kruhom, arktických súostroviach Špicbergy a Novaja Zemlja, v najsevernejšej časti Uralu, východnejšie na arktickom severe Ázie na území v úrovni Severnej zeme a Novosibírskych ostrovov. Ďalšiu časť areálu predstavuje východná časť Severnej Ameriky v širšej oblasti Hudsonovho zálivu a na kanadských arktických ostrovoch. Vyskytuje sa tiež na pobreží Grónska (vrátane najsevernejšieho pobrežia a naopak s výnimkou časti ostrova pod polárnym kruhom).

Ekológia: Vyhľadáva vlhké, kamenisté miesta v tundre, na brehoch potokov a jazier, polohy s dlho trvajúcou snehovou pokrývkou. Vyžaduje štrkovité alebo piesčité, skeletnaté, chudobné pôdy.

Pedicularis hirsuta

Pedicularis hirsuta

Opis: Vytrvalá rastlina vysoká 5–15(–25) cm. Byle červenofialové, na spodku často výrazne fialovo červené, riedko olistené, riedko, pod súkvetím husto chlpaté. Listy prízemnej ružice v obryse čiarkovito podlhovasté, stopkaté, perovito dielne, rozdelené na 10–20 vrúbkovaných segmentov, ktoré sú 2–6,5 mm dlhé a 2–3,5 mm široké. Byľové listy protistojné, horné sediace, (10–)15–25 mm dlhé, 2–5 mm široké, na líci lysé, na rube vlnaté. Strapec hustý, guľovitý, 3–6 dlhý, v čase dozrievania plodov sa predlžuje až na 10 cm, kalich 4–5 mm dlhý, zelený, fialový, žltý, najčastejšie ružový, vlnatý, koruna bieloružová až ružovofialová, ± dĺžky kalicha, horný pysk prilbovitý, tupý, dolný s 3 lalokmi. Plod je široko vajcovitá, zreteľne sploštená tobolka s malým počtom semien. Kvitne v júni až júli.

Poznámka: Patrí medzi najsevernejšie rastúce rastliny sveta, v celom svojom areáli prakticky neschádza južnejšie od polárneho kruhu a výskyt je sústredený do vysokej Arktídy.

Pedicularis hirsutaPedicularis hirsuta

Foto: 23. 7. 2004 (Nórsko, Špicbergy).