PINUS NIGRA J. F. Arnold – borovice černá / borovica čierna

Syn.: Abies marylandica Dallim. et A. B. Jacks., Abies novae-angliae K. Koch, Pinus laricio var. moseri J. J. Moser, Pinus laricio var. pyramidata Carrière, Pinus nigra f. moseri (J. J. Moser) Rehder, Pinus nigra var. pyramidata (Carrière) Fitschen
Čeľaď: Pinaceae Spreng. ex F. Rudolphi – borovicovité

Pinus nigra

Rozšírenie: Stredozemie, severná Afrika, horské oblasti Balkánu, predhoria Álp, stredné Taliansko, Malá Ázia, Krym, Kaukaz. Sekundárne v Severnej Amerike. U nás hojne vysádzaná, na územie Čiech poprvé v roku 1796.
Ekológia: Nenáročná drevina, uprednostňuje bazické horniny. Pestovaná v lesných kultúrach, často na pôdach suchých a chudobných na živiny.

Pinus nigra

Opis: Strom vysoký 20–50 m. Koruna premenlivého tvaru. Konáre sú v praslenoch, pomerne hrubé. Borka je hlboko rozpukaná, sivá až černasto sivá, tvorí obdĺžnikové platničky. Ihlice sú až 160 mm dlhé, pevné, tmavozelené, lesklé, z vnútornej strany matné. Vyrastajú po 2 na brachyblastoch, vytrvávajú 3–5 rokov. Šiška je až 100 mm dlhá a 40 mm široká, sivasto hnedá, sediaca, nerozpadavá.
Využitie: Je odolná voči znečisteniu ovzdušia, častá v mestských výsadbách. Drevo sa využíva v stavebníctve, v nábytkarskom priemysle, tiež na terpentýn.
Poznámka: V areáli sa rozlišuje niekoľko poddruhov a variet, napr.: P. n. subsp. nigra (východ areálu – Rakúsko, Balkán, Turecko, Krym); subsp. salzmannii (západ areálu – Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Korsika, severná Afrika). Každý poddruh má mnohé izolované ostrovčekovité výskyty, ktoré sa hodnotia ako variety.

Pinus nigra
Pinus nigra
Pinus nigra
Pinus nigraPinus nigra
Pinus nigra

Foto: Peter Mižík, 12. 12. 2007 (Slovensko, Zemplínska Šírava, Medvedia hora); Vít Grulich, júl 2007 (Rakúsko, Gösing pri obci Siedling); Ladislav Hoskovec, apríl 2019 (Česko, Český Brod).