Čeľaď: Polemoniaceae Juss. – jirnicovité / vojnovkovité
Polemonium boreale
Rozšírenie: Druh s cirkumpolárnym, disjunktívnym areálom. Na európskom kontinente sa vyskytuje veľmi vzácne, len na dvoch lokalitách, na severe Nórska, v európskej časti Ruska, ďalej na Špicbergoch a ostrove Jan Mayen. Rastie v najsevernejšej časti Ázie, na Ďalekom východe – Jamal, Jakutsko, Kamčatka. V Severnej Amerike na Aljaške, kanadských arktických ostrovoch a vyskytuje sa aj v Grónsku.
Ekológia: Rastie na skeletnatej a štrkovitej pôde, v skalných štrbinách, na morénach a strmých svahoch, na miestach so slabo zapojeným vegetačným krytom, na Špicbergoch do výšky asi 400 m n. m. Kvitne v júli.
Polemonium boreale
Opis: Trváca, 5–15 cm vysoká, územčistá, celá chlpatá a žliazkatá rastlina. Byľ vzpriamená, často červenkastá, niekedy slabo rozvetvená. Prízemné listy v ružici, stopkaté, v obryse podlhovasté, nepárno perovito zložené, s 12–14 jarmami kopijovitých lístkov, často k zemi pritlačené, byľový list obvykle jeden, niekedy dva, sediace. Kvety v pazušných i vrcholových závinoch, veľké, až 1,5 cm v priemere, koruna krátko zvonkovitá až tanierovitá, jasnobelasá, vo vnútri oranžová, 2,5× dlhšia ako kalich. Plod je tobolka.
Ohrozenie a ochrana: V mnohých častiach areálu vzácny druh, ktorého výskyt je obmedzený na malé, od seba vzdialené arely. Zaradený do Berneskej konvencie.
Poznámka: Veľmi nápadný druh, jedna z najkrajších rastlín Arktídy, nepríjemne zapácha.
Polemonium borealePolemonium boreale
Polemonium boreale
Foto: 21. 7. 2004 (Nórsko, Špicbergy).