PRUNUS MAHALEB L. – mahalebka obecná / čerešňa mahalebková

Syn.: Cerasus mahaleb (L.) Mill., Padellus mahaleb (L.) Vassilcz., Padus mahaleb (L.) Borkh.
České mená: macaleb (Huber 1596), střemcha mahaleb, slíva rakouská, trnkovišně (Presl 1846), slivoň mahalebka (Dostál 1950), mahalebka obecná (Kubát 2002)
Slovenské mená: višňa turecká (Dostál 1950), čerešňa mahalebková (Marhold-Hindák 1998)
Čeľaď: Rosaceae Juss. – růžovité / ružovité

Rozšírenie: Pôvodne rozšírená v Španielsku, južnej Európe, juhozápadnej Ukrajine až v Strednej Ázii. V strednej Európe rastie hlavne v teplejších oblastiach, v Čechách v okolí Prahy, na južnej a strednej Morave, na Slovensku na karbonátoch v teplejších oblastiach, najvyššie položené výskyty sú zaznamenané z oblasti Muránskej planiny.
Ekológia: Svetlomilná drevina odolná voči suchu, rastie v lesostepných spoločenstvách spolu s dubom plstnatým a jaseňom manovým a inými teplo a suchomilnými drevinami, hlavne na výhrevných, vysychavých, vápenatých a kamenitých stanovištiach.

Opis: Vyšší viackmenný ker až strom dorastajúci do 10–13 m výšky, často so zakriveným kmeňom. Koruna je široká, guľovitá až nepravidelná, borka sivohnedá až černastá; listy sú 30–70 × 20–40 mm veľké, široko vajcovité až okrúhlasté, krátko hrotité, na báze okrúhlasté až srdcovité po okraji vrúbkovano zubaté, na vrchnej strane tmavozelené lesklé, lysé, na spodnej svetlozelené, na žilách, alebo v pazuchách žíl často chlpaté, stopka 10–30 mm dlhá; kvitne v máji, kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené po 4–12 v chocholíkovitých strapcoch na 15–25 mm dlhých stopkách; plod je 6–7 mm veľká, guľovitá, tmavočervená až čierna kôstkovica horkej chuti, kôstka je asi 4 mm veľká, vajcovitá s dvoma rebrami, žltkastá až svetlosivá, hladká.
Využitie: Ako drevina do značnej miery odolná suchu, ale aj exhalátom, by sa mohla viac využívať pri tvorbe zelene v mestách v teplejších oblastiach.





Foto: apríl a júl 2007, október 2011 (Slovensko, Devínska Kobyla a hradné bralo hradu Muráň).