Syn.: Quercus lanuginosa Thuill., Quercus sessiliflora var. lanuginosa (Thuill.) Lam. et DC., Quercus iberica Schur, Quercus menesiensis Kit., Quercus vertesiensis Kit., Quercus cuneisecta, Borbás, Quercus brachyphylla var. platiloba Borbás
Čeľaď: Fagaceae Dumort. – bukovité
Quercus pubescens

Quercus pubescens

Rozšírenie: Mediterán, Krym, Balkán, Maďarsko, južná strana Západných Karpát, najteplejšie oblasti Moravy a Čiech, ojedinelé lokality v Poľsku pri Odre a v Nemecku pri Rýne, juhozápadná Ázia po Kaukaz. V SR je výskyt ostrovčekovitý, začína na Devínskej Kobyle, Považie, južná časť Malej Fatry, Cerová vrchovina, Slovenský kras, Slovenské Rudohorie, Vihorlatské vrchy.
V ČR v oblasti stredných a severozápadných Čiech a južnej Moravy.
Ekológia: Svetlomilná, na teplo náročná drevina, kvitne súčasne s pučaním listov. Uprednostňuje hnedozeme na spraši, čadiči, andezite, vápenci. V severnej časti sa vyskytuje na dolomitoch. Je drevinou dubových sucholesov, v krasových územiach tvorí osobitné spoločenstvo s mahalebkou.
Opis: Strom vysoký do 20 m, alebo ker, na voľnom priestranstve bohato rozkonárený, so širokou korunou. Borka hrubá, tvrdá, tmavá, popraskaná do štvorcov. Jednoročné konáriky husto sivo až hnedo plstnaté. Púčiky vajcovité, na vrchole zaokrúhlené, 3–6 mm dlhé, plstnaté, na konci nakopené, bočné jednotlivé. Listy stopkaté, čepeľ rovná, podlhovasto obrátene vajcovitá až elipsovitá, perovito laločnatá až perovito dielna, plstnatá, na líci neskôr lysavejúca, aspoň na žilách husto chlpatá. Samčie jahňady stopkaté, 60 mm dlhé, tyčinkovité kvety s 5–8 dielnym okvetím. Samičie jahňady nakopené, 2–5kveté, sediace alebo krátkostopkaté s plstnatým okvetím. Plod má šupiny čiašky drobné, plstnaté, žalude elipsovité, do polovice alebo 2/3 ponorené do čiašky.
Ohrozenie a ochrana: V ČR je zaradený medzi ohrozené druhy (C3) a chránený zákonom (§3).
Poznámka: Zriedka vysádzaný ako okrasná drevina.
Quercus pubescens
Quercus pubescens
Fotené: 29. 4. 2008 (Slovensko, Slovenský kras – Soroška a Hrhov, Ladmovce).