Syn.: Chaixia serbica (Pančić) O. Schwarz
České mená: ramondie srbská (Nauman 1946, Mareček 2001)
Čeľaď: Gesneriaceae Rich. et Juss. ex DC. – podpětovité
Ramonda serbica
Rozšírenie: Treťohorný relikt s ťažiskom výskytu v horách Albánska. Zasahuje aj do Čiernej Hory (Rumija, okraj Prokletije nad Skadarským jazerom), Kosova (Prokletije, Šar planina), Macedónska (Korab, Mavrovo, Galičica a iné pohoria na pohraničí s Albánskom), severného Grécka (Timfi, Mitsikeli, Bela Voda) a izolovaná je arela v Srbsku a priľahlej časti Bulharska (Suva planina a blízke karbonátové pohoria).
Ekológia: Zatienené karbonátové skaly v nadmorskej výške 400–1500 m. Kvitne od konca apríla do začiatku júla.
Ramonda serbica
Opis: Trváca bylina, listy 4–7 × 2–3,5 cm veľké, obrátene vajcovité, nepravidelne zubaté alebo plytko laločnaté, zužujúce sa do zreteľnej, krátkej a širokej stopky. Kvetné stopky často viaceré z jednej ružice, 5–12 cm dlhé, nesúce 1–3 vzpriamené alebo slabo ovísajúce kvety. Kalich aj kvetná stopka žľaznato chlpaté. Kvety (4–)5-početné. Kalich rozdelený takmer k báze do širokých, podlhovastých, tupých lalokov. Koruna široko zvončekovitá, v priemere 25–35 mm veľká, fialová alebo ružovofialová so zázvorovo hnedým vlnitým ochpením na báze. Peľnice fialovomodré, čnelka 4–7 mm, tobolka okolo 10 mm dlhá, riedko žľaznato chlpatá.
Zámeny: Na Balkáne sa vyskytuje ešte jeden druh rodu – Ramonda nathaliae. Odlišuje sa pravidelne zubatými listami, užšou, aspoň polovične tak dlhou stopkou ako čepeľou a zvyčajne žltými peľnicami. Vyskytuje sa v juhovýchodnom Srbsku, v pohoriach centrálneho a južného Macedónska a v severnom Grécku.
Ohrozenie a ochrana: V Srbsku zákonom chránený druh, zaradený aj do Berneskej konvencie a Smernice Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov.
Ramonda serbica
Ramonda serbica
Foto: 6. 7. 2013 (Albánsko, Mali i Nemërçkës, Draçova).