Syn.: Salix jacquiniana Willd., Salix jacquinii Host
České mená: vrba alpská (Kubát 2002)
Slovenské mená: vŕba alpínska (Marhold-Hindák 1998)
Čeľaď: Salicaceae Mirbel – vrbovité / vŕbovité
Salix alpina
Rozšírenie: Prirodzene je rozšírená vo východnej časti Álp a v Karpatoch. Na Slovensku je pomerne hojná v Belianskych Tatrách, roztrúsene v Západných, Vysokých, Nízkych Tatrách v Krivánskej Malej Fatre a na vrchole Rozsutca, ojedinele vo Veľkej Fatre. V ČR nerastie.
Ekológia: Rastie v subalpínskom a alpínskom stupni (hole) na jemnejších spevnených sutinách a v skalných štrbinách. Ekologicky je viazaná na vápencové pôdy (kalcifit), výnimočne rastie i na iných živných podkladoch. Je pomerne odolná suchu. Na Slovensku sa vyskytuje v nadmorských výškach od 1380 do 2150 m n. m.
Salix alpina
Opis: Drobný, plazivý, vysokohorský ker s poliehavými kmienkami a vystúpavými konármi. Kmienky sú pokrútené a borka je podobná borke liesky. Jednoročné výhonky sú riedko chlpaté. Listy sú 20–40 × 7–20 mm veľké, elipsovité až obráteno vajcovito kopijovité, krátko hrotité, takmer celistvo okrajové, na oboch stranách sú zelené, lesklé, na rube spočiatku chlpaté, neskôr lysejúce a len na okraji zreteľne chlpaté. Proti svetlu možno pozorovať hustú sieť žiliek. Stopka je 2–5 mm dlhá. Prílistky sú malé, kopijovité, skoro opadavé. Listy na jeseň sčernejú, stávajú sa priesvitnými a suché vytrvajú na vetvičkách až do jari. Kvetné púčiky sú vajcovité, listové kužeľovité, vrcholom od vetvičky odklonené, púčiková šupina je hnedá, riedko chlpatá, neskôr lysejúca.
Ohrozenie a ochrana: Na Slovensku zákonom chránený, menej dotknutý druh (LC/§).
Využitie: Je vhodnou drevinou pri tvorbe skaliek v záhradách.
Salix alpina
Salix alpina
Salix alpinaSalix alpina
Salix alpina
Salix alpina
Foto: 2. 8. 2010 a 24. 8. 2012 (Slovensko, Západné Tatry, Tomanová dolina).