Syn.: Kali soda Scop.
Čeľaď: Amaranthaceae Juss. – laskavcovité / láskavcovité; Chenopodiaceae Vent. – merlíkovité / mrlíkovité
Salsola soda
Rozšírenie: Euroázijský druh s rozsiahlym areálom. V Európe sa vyskytuje predovšetkým v Mediteráne, od Pyrenejského polostrova až po Grécko, Turecko, Izrael a odtiaľ po Irán, na severoafrickom pobreží iba v Alžírsku. Na sever zasahuje do strednej Európy: Nemecko, Maďarsko, Rumunsko a ďalej na východ cez Ukrajinu a Rusko do Strednej Ázie až po Čínu. Zavlečený je do Severnej (Kalifornia) a Južnej Ameriky (Argentína).
Ekológia: Rastie na morských pobrežiach, na piesočnatých aj skalnatých plážach a na prímorských slaniskách zásobovaných presakujúcou alebo zalievaných morskou vodou. Okrem toho sa vzácnejšie vyskytuje na vnútrozemských slaniskách a obnažovaných dnách slaných jazier v Panónskej oblasti (Srbsko, Maďarsko, Rumunsko), kde indikuje miesta s najvyšším obsahom solí. Na vhodných miestach rastie pospolito a vytvára husté, zapojené, aj úplne čisté porasty.
Salsola soda
Opis: Jednoročná, sukulentná rastlina vysoká 20–70 cm. Byľ lysá, vzpriamená, vystúpavá alebo poliehavá, od bázy rozkonárená, sivozelená, často červenkasto sfarbená, tuhá. Listy 20–70 mm dlhé, pichľavé, odstávajúce, ploché, mäsité, sivozelené až intenzívne (oranžovo) červené, protistojné, čiarkovité až 3-uholníkovité. Veľmi nenápadné kvety vyrastajú z podkvetných listeňov v pazuchách listov, blizna je dlhšia ako tyčinky. Semená veľké, guľovité, lesklé, tmavohnedé, 4–4,5 mm v priemere. Kvitne od júla do augusta.
Salsola sodaSalsola soda
Salsola soda
Ohrozenie a ochrana: Zákonom chránený druh v Maďarsku a Srbsku.
Poznámka: Z popola tejto rastliny sa oddávna získaval uhličitan sodný používaný v sklárstve a pri výrobe mydla. Okrem toho sa pestuje ako zelenina chuťovo podobná špenátu.
Salsola soda
Foto: 11. 9. 2007 (Maďarsko, Kiskunság n. p.), 23. 8. 2009 (Chorvátsko, ostrov Brač) a 26. 8. 2011 (Chorvátsko, ostrov Pag).