Syn.: Saxifraga boryi Boiss. et Heldr., Saxifraga carpathica N. Terracc., nom. illeg., Saxifraga coriophylla Griseb., Saxifraga pseudocaesia Rochel
České mená: lomikámen lemovaný, lomikámen vroubený (Mareček 2001)
Čeľaď: Saxifragaceae Juss. – lomikamenovité / lomikameňovité
Saxifraga marginata
Rozšírenie: Druh je známy z pohorí Balkánskeho polostrova, kde rastie v krajinách bývalej Juhoslávie, v Albánsku, Grécku a Bulharsku, zasahuje do Južných Karpát v Rumunsku a vyskytuje sa i v stredných a južných Apeninách.
Ekológia: Vápnomilný druh, rastie v skalných štrbinách, ale i v rozvoľnených trávnikoch na plytkých pôdach, v subalpínskom až alpínskom stupni, zväčša v rozmedzí 1800–2400 m n. m.
Saxifraga marginata
Opis: Trváca, husto trsnatá, vankúšovitá bylina. Listy ružicovito usporiadané, 3–12 × 1–5 mm veľké, veľmi premenlivé, čiarkovito pozdĺžne až obrátene vajcovité, zvyčajne najširšie v hornej polovici, na vrchole ± zaokrúhlené, smerom k báze na okraji žľaznato brvité, ploché alebo do lícnej strany zahnuté. Kvitnúce stonky 3–9 cm vysoké, chlpaté, s 2–8-kvetým chocholíkatým vrcholíkom. Korunné lupienky 7–14 mm dlhé, obrátene vajcovité, biele, vzácne ružové. Plodom je tobolka. Kvitne v júni až júli.
Zámeny: V Alpách, Apeninách a na Balkáne sa vyskytuje niekoľko podobných taxónov. V rámci areálu prichádzajú do úvahy predovšetkým balkánska Saxifraga scardica Griseb., odlišuje sa kýlnatými listami so špicatým vrcholom a bohatším súkvetím s 4–12 kvetmi. S. diapensioides Bellardi sa odlišuje listami širokými iba do 1,5 mm, najširšími ± v polovici. Extrémne úzkolisté rastliny označované ako S. marginata var. coriophylla je možné na lokalitách, kde sa areály týchto taxónov prelínajú, odlíšiť len veľmi ťažko. Na Balkáne rastie ešte S. spruneri Boiss., ktorá má listy na rube žľaznato chlpaté.
Saxifraga marginata
Saxifraga marginata
Saxifraga marginata
Foto: 25. 6. 2010, 27. 6. 2011 a 4. 7. 2011 (Albánsko, Prokletije, horská skupina Maja e Radohines a Shkëlzen).