Syn.: Hypnum scorpioides Hedw., Amblystegium scorpioides (Hedw.) Lindb., Calliergon scorpioides (Hedw.) Kindb., Drepanocladus scorpioides (Hedw.) Warnst.
České mená: roket štírový (Opiz 1852), štírovec dutolistý (Kotlaba 1995)
Slovenské mená: šťúrovník dutolistý (Kotlaba 1995, Marhold-Hindák 1998)
Čeľaď: Amblystegiaceae G. Roth – rokýtkovité / pavučinovcové
Scorpidium scorpioides
Rozšírenie: Areál druhu zaberá na severnej pologuli rozsiahlu cirkumpolárnu oblasť, kde sa vyskytuje v celej severnej Ázii, Severnej Amerike vrátane kanadských arktických ostrovov a v Grónsku. V Európe sa vyskytuje predovšetkým v jej severnej časti, smerom na juh lokalít ubúda a je tu považovaný za glaciálny relikt. Na južnej pologuli je známy výskyt v juhoamerických Andách a Bolívii.
V strednej Európe patrí medzi vzácne druhy. Výskyt v Českej aj Slovenskej republike bol obmedzený iba na niekoľko lokalít, z ktorých väčšina zanikla. V súčasnosti prežíva veľmi vzácne v Žďárských vrchoch, na Českolipsku a v Polabí.
Zo Slovenska bol v minulosti udávaný výskyt Scorpidium scorpioides zo Záhorskej nížiny, nie je isté, či sa tu druh vyskytoval. Ďalšie údaje pochádzajú z Oravy a Liptovskej kotliny, kde takmer všetky výskyty zanikli. V súčasnosti je druh známy iba z dvoch neďaleko seba ležiacich lokalít na Orave.
Ekológia: Šťúrovník dutolistý sa vyskytuje na silne až stredne vápnitých slatinách, kde obsadzuje miesta so stabilnou a najvyššie položenou hladinou podzemnej vody – zarastá šlenky a ich brehy. Okrem toho sa mimo naše územie vyskytuje i v jazerách, ale dokáže obsadiť i sekundárne biotopy (v Škandinávii nezriedka napríklad priekopy popri cestách). Aj na niektorých lokalitách v Českej republike prežíva iba v umelých nádržiach vzniknutých napr. po ťažbe rašeliny. Za priaznivých ekologických podmienok tvorí bohaté porasty pokrývajúce hladinu vodných plôšok.
Scorpidium scorpioides
Opis: Rastliny robustné, zelené, hnedé až purpurovo hnedé či černasté, vo voľných vankúšoch, alebo ponorené a plávajúce. Pabyľky poliehavé až vystúpavé, najčastejšie plávajúce priamo vo vode, 10–25(–30) cm dlhé, nevetvené či zriedkavo nepravidelne perovito rozkonárené, špičky pabyliek aj konárikov hákovité. Palístky výrazne vyduté, strechovito k pabyľke pritlačené, 2,5–3,5 mm dlhé a 0,9–2,4 mm široké, takmer okrúhlo až široko vajcovité až vajcovito kopijovité, náhle zúžené v zaoblenú alebo krátko končistú špičku, v hornej časti kosákovito zakrivené, vzácnejšie takmer priame, neryhované, okraj plochý, celokrajový alebo iba na špičke veľmi jemne pílkatý. Rebro dvojité či rozdvojené, vzácne môže aj chýbať, väčšinou končí hneď pri báze, najviac ešte pred polovicou palístka. Palístky na bočných konárikoch široko vajcovité či vajcovito kopijovité. Bunky čiarkovité alebo slabo červíkovité, 30–200 × 5–12 µm, konce buniek tupé alebo krátko špicaté, bazálne bunky kratšie a širšie, s silno zhrubnutými stenami. Krídelných buniek 5–20, bezfarebné, nafúknuté, až 20 µm široké. Tobolka valcovitá, výrazne zakrivená, 2,5–3,2 mm dlhá a 1,0–1,3 mm široká.
Scorpidium scorpioides
Scorpidium scorpioides
Ohrozenie a ochrana: Šťúrovník dutolistý je v strednej Európe mimoriadne ohrozený a aj veľmi vzácny druh. Väčšina lokalít v celej strednej Európe zanikla odvodnením a následnou devastáciou, na mnohých lokalitách druh, ktorý je veľmi citlivý na výšku hladiny podzemnej vody vymizol, aj keď lokalita ostala zdanlivo prakticky neporušená. Na slovenských lokalitách nie je v súčasnosti existencia populácie bezprostredne ohrozená zánikom. Pre menšiu z dvoch populácií predstavuje isté riziko výstavba lyžiarskeho strediska. V Čechách aj na Slovensku je zaradený medzi zákonom chránené (§) a zároveň kriticky ohrozené druhy.
Poznámka: Jeden z glaciálnych reliktov v bryoflóre strednej Európy.
Scorpidium scorpioides
Scorpidium scorpioides
Scorpidium scorpioides
Foto: 2 10. 2004 a 9. 10. 2010 (Poľsko, podhorie Tatier), 8. 7. 2010 (Grónsko, Ilulissat) a 30. 7. 2009 (Slovensko, Orava).