Syn.: Silene parnassica subsp. pindicola (Hausskn.) Greuter
Čeľaď: Caryophyllaceae – hvozdíkovité / klinčekovité
Rozšírenie: Taxón je rozšírený v severnom Pindose, od pohoria Siniatsikon po hory južného Albánska.
Ekológia: Rastie na suchších skalnatých svahoch v nadmorskej výške 1500–2600 m, prevažne na serpentinitoch, ale vzácne aj na vápenci a iných substrátoch. Kvitne v júni až auguste.
Opis: Trsnatá bylina. Kvitnúce stonky sú početné, 6–20 cm dlhé, riedko chlpaté, v hornej časti žľaznaté. Listy 5–15 × 0,5–1 mm veľké, čiarkovité, na báze krátko brvité. Stonkové listy často v pazuchách so sterilnými výhonkami. Kvety na konci stoniek po 1(–2). Kalich 18–24 mm dlhý, kyjakovitý, lysý, na žilkách červenkastý, kališné zuby špicaté, so zreteľným blanitým lemom. Korunné plátky 4–6,5 mm dlhé, so zárezom do 1/2 až 2/3, z vrchu biele, zo spodu sfarbené do hneda až purpurova. Pakorunka (0,5–)0,7–1 mm dlhá, korunná trubka zreteľne vytŕčajúca z kalicha. Plodom je (7–)8–11,5(–12,5) mm dlhá, úzko vajcovitá tobolka v čase zrelosti vytŕčajúca z kalicha 1/2 až 2/3 svojej dĺžky, kalich je však v tom čase často poškodený, preto zdanlivo vytŕča celá.
Zámeny: Druh patrí do okruhu Silene saxifraga L., od ostatných druhov z tejto skupiny, ktorých je v horách Balkánu mnoho, je možné S. pindicola bezpečne odlíšiť na základe kombinácie týchto znakov: tobolka vytŕčajúca z kalicha o 1/2–2/3 svojej dĺžky, korunná trubka zreteľne vytŕčajúca z kalicha, kvitnúce stonky do 20 cm, kalich 18–24 mm dlhý. Najpríbuznejším taxónom je Silene parnassica Boiss. et Spruner, ktorý sa odlišuje kalichom dlhým do 14(–16) mm.
Foto: 23. až 26. 7. 2012 (Grécko, Smolikas).