SILENE URALENSIS (Rupr.) Bocquet – silenka

Syn.: Agrostemma apetala (L.) G. Don, Gastrolychnis apetala (L.) Tolm. et Kozhanch., Lychnis apetala L., Melandrium apetalum (L.) Fenzl, Physolychnis apetala (L.) Rupr., Wahlbergella apetala (L.) Fr.
Čeľaď: Caryophyllaceae – hvozdíkovité / klinčekovité

Silene uralensis subsp. apetala

Rozšírenie: Druh Silene uralensis má rozsiahly cirkumpolárny areál zahŕňajúci takmer celú Arktídu (okrem Škandinávie), južnejšie sa vyskytuje na severoamerickom kontinente v Skalistých horách. Skôr sa k nemu priraďovali aj populácie zo Škandinávie, ktoré sú v súčasnosti odlišované ako Silene wahlbergella.

Ekológia: Tundra, vyhľadáva miesta s menej zapojenou vegetáciou na štrkovitých pôdach, na severe areálu od morských pobreží, na juhu až do výšky 4000 m. Kvitne v júni až júli.

Silene uralensis subsp. apetala

Opis: Trváca, 5–10(–12) cm vysoká rastlina. Byle vyrastajú z rozvetveného podzemku často v skupinách, sú jednoduché, husto páperisto fialovkasto páperisté, vzácne lysé. Prízemné listy v ružici, 1–5 cm × 2–5 mm, krátko stopkaté, lysé alebo jemne páperisté, byľové protistojné, v 2–3 pároch, čiarkovité až úzko kopijovité, celistvookrajové, užšie ako prízemné, horné listeňovité. Kvety jednotlivo na konci byle, veľmi zriedkavo 2–3, ovisnuté, neskôr vzpriamené, kvety 5-početné, kališné lístky vajcovito elipsovité, lilavé, kalich 11–17 × 6–10 mm, nafúknutý, v čase kvitnutia 1,5-krát dlhší ako široký, s 10 fialovými žilami, korunné lupienky so zreteľným nechtíkom, vajcovité, do 5 mm dlhé, špinavo ružové až fialové. Tobolky také dlhé alebo o čosi dlhšie ako kalich, karpofor 1–2 mm, hnedé, početné semená 1,4–2 mm.

Poznámka: Okruh Silene uralensis nie je dosiaľ uspokojivo taxonomicky vyriešený: v rámci areálu je udávaných niekoľko taxónov, ktoré sú v rôznych prácach akceptované rôzne. Rastliny z najsevernejších území – vrátane Svalbardu – bývajú niekedy opisované ako Silene uralensis subsp. arctica (na našich snímkoch); morfologicky sa čiastočne prekrývajú s nominátnym typom, ktorý rastie v severnej Ázii aj Severnej Amerike skôr južnejšie. Prechodné populácie neexistujú, pretože rastliny sú autogamické.

Silene uralensis subsp. apetala
Silene uralensis subsp. apetala

Foto: 21. 7. 2004 (Nórsko, Špicbergy).