Syn.: Aster canadensis (L.) Kuntze, Doria canadensis (L.) Lunell
České mená: celík kanadský (Presl 1846), zlatobýl kanadský (Polívka 1912), celík kanadský (Dostál 1950), zlatobýl kanadský (Dostál 1989, Kubát 2002)
Slovenské mená: zlatá byľ kanadská (Dostál 1950), zlatobyľ kanadská (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Asteraceae Bercht. et J. Presl – hvězdnicovité / astrovité
Solidago canadensis

Solidago canadiensis

Rozšírenie: Pôvodne sa vyskytuje v severovýchodnej časti USA a v južných oblastiach Kanady. Sekundárne v Európe, Ázii, Austrálii a na Novom Zélande.
Ekológia: Svetlomilná rastlina produkujúca veľké množstvo klíčivých nažiek. Rozmnožuje sa tiež vegetatívne. Vyskytuje sa na ruderálnych stanovištiach, v opustených závodoch, pozdĺž železničných tratí, odkiaľ preniká do okolitých stanovíšť. Zriedkavo už aj ako burina na poliach. Kvitne v júli až októbri.
Opis: Trváca rastlina s vretenovitým hlavným koreňom s početnými horizontálnymi koreňovými výbežkami. Stonky sú vzpriamené, rovné a nerozkonárené, v spodnej časti drevnatejúce, už zospodu bohato olistené, vysoké 30–150 cm, dolu lysé, v hornej časti husto chlpaté. Listy striedavé, prisadnuté, kopijovité, ostro pílovité, smerom k hrotu postupne sa zužujúce, veľkosti 5–15 × 0,5–2 cm, rub listu husto chlpatý. Vedľa hlavnej žily sú dve dobre viditeľné postranné žilky. Úbory sú malé, vzpriamené usporiadané v hustých strapcoch na mierne prehnutých konárikoch tvoriacich metlinu. Zákrovy 2–3 mm veľké, koruna zlatožltá, jazykovité a rúrkovité kvety sú približne rovnako dlhé. Jazykovitých kvetov je 10–17, rúrkovitých 5–10. Plodom je nažka 1 mm dlhá, riedko plstnatá s páperím 2,5 mm dlhým.
Poznámka: Patrí medzi najviac rozšírené invázne rastliny. Konkurenčne je veľmi silná rastlina, potláča pôvodné druhy. Pôvodne okrasná a medonosná aj liečivá rastlina.
Solidago canadensis
Solidago canadensis
Solidago canadensis
Foto: 2004 a 2006 (Slovensko, Košice).