Syn.: Stipa pennata subsp. eriocaulis (Borbás) Martinovský et Skalický
Čeľaď: Poaceae Barnhart – lipnicovité
Stipa eriocaulis
Rozšírenie: Druh sa vyskytuje v severnej Afrike, v juhozápadnej, strednej, juhovýchodnej a východnej Európe, na južnej Sibíri, Kaukaze, západnej Ázii a Mongolsku.
Ekológia: Rastie na suchých výslnných a kamenistých stráňach a okrajoch lesa v nížinách a pahorkatinách.
Stipa eriocaulis
Opis: Trváca, trsnatá, sivozelená tráva, výška 40–60 cm. Steblá priame, po odkvitnutí skoro zanikajúce, páperisté, pod súkvetím a kolienkami husto chlpaté. Listy čiarkovité, hladké, ploché, 2–4 mm široké, listové pošvy roztratene chlpaté až holé. Súkvetím je riedka, v obryse úzko elipsovitá metlina kláskov dlhá asi 10 cm, klásky jednokveté, kopijovité, asi 30–60 mm dlhé, plevy rovnaké, kopijovité, blanité, kýlnaté, plevica úzko kopijovitá, 15–20 mm dlhá, s 15–30 cm dlhou perovito chlpatou osťou, plievočka blanitá. Zrná okôrené, úzko kopijovité, 15–20 mm dlhé. Kvitne od mája do júna.
Zámeny: Zamieňa sa najmä s kavyľom pôvabným (Stipa pulcherrima), ktorý sa odlišuje drsnými listami, steblami pod kolienkami holými a zrnami s dĺžkou 18–24 mm.
Ohrozenie a ochrana: V Českej republike rastie veľmi vzácne pri Mikulove, patrí medzi kriticky ohrozené druhy (C1r). Na Slovensku sa vyskytuje iba v Malých Karpatoch a Strážovských vrchoch, presnejšie recentné rozšírenie nie je známe. V SR patrí medzi zraniteľné a zákonom chránené rastliny (VU/§).
Stipa eriocaulisStipa eriocaulis
Stipa eriocaulisStipa eriocaulis
Foto: 20. 5. 2007 (Slovensko, Čachtice).