Alpínsky stupeň
V alpínskom vegetačnom stupni má svoje optimum zväz Loiseleurio-Vaccinion Br.-Bl. et Jenny 1926, združujúci spoločenstvá nízkych kríčkov. Najrozšírenejšou asociáciou je Cetrario-Vaccinietum gautherioidis Hadač 1956, ktorá osídľuje obdobné stanovištia ako spoločenstvo sitiny trojzárezovej a z tohoto dôvodu majú viaceré spoločné druhy. Dominantou týchto spoločenstiev sú však kríčky rodu brusnica (Vaccinium): brusnica drobnolistá (Vaccinium gaultherioides), brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus) a brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea). Miestami pristupuje šucha obojpohlavná (Empetrum hermaphroditum), vres obyčajný (Calluna vulgaris) a viacero druhov lišajníkov a machorastov.
Tatry
Na sutiach je v tomto vegetačnom stupni rozšírená asociácia Salicetum kitaibelianae Krajina 1933 s druhmi ako bartsia alpínska (Bartsia alpina), hruštička menšia (Pyrola minor), kamzičník Clusiov (Doronicum clusii).
Na mylonitoch pristupujú druhy zväzu Festucion versicoloris Krajina 1933 ako lomikameň metlinatý (Saxifraga paniculata), všivec praslenatý (Pedicularis verticillata), všivec Oederov (Pedicularis oederi), zerva hlavičkatá (Phyteuma orbiculare) a iné. Tento zväz združuje floristicky najbohatšie rastlinné spoločenstvá v žulovej časti Západných a najmä Vysokých Tatier s množstvom významných vysokohorských druhov, ako napr. ostrica sadzová (Carex fuliginosa), silenka bezbyľová (Silene acaulis), kurička rozchodníkovitá (Minuartia sedoides), viacero lomikameňov – lomikameň protistojnolistý (Saxifraga oppositifolia), l. zohnutolistý (S. retusa), l. machovitý (S. bryoides), l. pižmový (S. moschata), ďalej ľaľujka neskorá (Lloydia serotina), veľmi vzácne, iba v hrebeni Bášť a na Otrhancoch poniklec jarný (Pulsatilla vernalis) a mnoho iných.
Tatry
Na pohyblivých mylonitových sutinách rastú pionierske spoločenstvá zväzov Papaverion tatrici Pawlowski 1928 corr. Valachovič 1995 a Androsacion alpinae Br.-Bl. in Br.-Bl. et Jenny 1926, endemickej asociácie Oxyrio digynae-Saxifragetum carpaticae Pawlowski et al. 1928 s druhmi ako štiavik dvojbliznový (Oxyria digyna), iskerník trpasličí (Ranunculus pygmaeus), iskerník ľadovcový (R. glacialis), žerušničník nebadaný (Cardaminopsis neglecta) a iné. Najživšie časti dejekčných sutinových kužeľov obsadzujú spoločenstvá s makom tatranským (Papaver tatricum).
Tatry
Floristicky mimoriadne bohaté sú rastlinné spoločenstvá alpínskeho stupňa na vápencovom podloží Belianskych a časti Západných a Vysokých Tatier. Ide o spoločenstvá zväzov Caricion firmae a Seslerio-Asterion, ktoré sú podrobnejšie opísané pri subalpínskom vegetačnom stupni, kde svojim výskytom tiež zasahujú. V nich sa vyskytujú viaceré vzácne druhy, medzi nimi vstaváčik alpínsky (Chamorchis alpina), reliktná dryádka osemlupienková (Dryas octopetala), lomikameň sivý (Saxifraga caesia), endemická piesočnica brvitá (Arenaria tenella) a iné. Vo zväze Seslerio-Asterion, najmä v Belianskych Tatrách, nájdeme druhy rodov kozinec (Astragalus) a ostropysk (Oxytropis).
Tatry
Vegetáciu skalných štrbín na bázických horninách predstavuje zväz Potentillion caulescentis Br.-Bl. in Br.-Bl. et Jenny 1926. Indikujú ho druhy rodu chudôbka (Draba), palina skalná (Artemisia eriantha), zvonček maličký (Campanula cochleariifolia), plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum), pochybok biely (Androsace lactea) a ďalšie.
Z plošne obmedzených, mozaikovito vyvinutých spoločenstiev sú to spoločenstvá snehových výležísk zväzu Salicion herbaceae Br.-Bl. in Br.-Bl. et Jenny 1926, osídľujúce dná glaciálnych kotlov, terénne depresie a okraje plies, miesta s akumuláciou vysokej snehovej pokrývky. V nich má optimum výskytu okrem vŕby bylinnej (Salix herbacea) aj endemický pakrálik alpínsky tatranský (Leucanthemopsis alpina subsp. tatrae). Priamo na ne nadväzuje travinno-bylinné spoločenstvo zväzu Festucion picturatae Krajina 1933, charakterizované dominanciou druhu chlpaňa gaštanová (Luzula alpinopilosa).
Tatry
Súpis nelesných spoločenstiev alpínskeho stupňa:
Zväz Juncion trifidi Krajina 1933: Juncetum trifidi Szafer et al. 1923 em. Krajina 1933, Seslerietum distichae Krajina 1933, Agrostietum pyrenaicae (Krajina 1933) Paclová in Mucina et Maglocký 1985, Ranunculo pseudomontani-Caricetum sempervirentis (Krajina 1933) Dúbravcová in Mucina et Maglocký 1985;
Zväz Loiseleurio-Vaccinion Br.-Bl. et Jenny 1926: Cetrario-Vaccinietum gautherioidis Hadač 1956, Cetrario-Vaccinietum vitis-ideae Hadač in Hadač et al. 1969, Vaccinio-Empetretum nigri Hadač in Hadač et al. 1969, Vaccinio myrtilli-Avenastretum versicoloris Krajina 1933, Junco trifidi-Callunetum (Krajina 1933) Hadač in Mucina et Maglocký 1985, Salicetum kitaibelianae Krajina 1933; čiastočne zväz Juncion trifidi Krajina 1933: Empetro hermaphroditi-Juncetum trifidi Šmarda 1950, Festuco supinae-Vaccinietum myrtilli Šmarda 1950.
Zväz Festucion versicoloris Krajina 1933: Agrostio alpinae-Festucetum versicoloris Pawlowski et al. 1928, Silenetum acaulis Krajina 1933;
Zväz Salicion herbaceae Br.-Bl. in Br.-Bl. et Jenny 1926: Polytrichetum sexangularis Br.-Bl. in Br.-Bl. et Jenny 1926
Zväz Festucion picturatae Krajina 1933: Festucetum picturatae Krajina 1933.
Zväz Arabidion caeruleae Rübel 1933: Saxifragetum perdurantis Pawlowski et Stecki 1927; Salicetum reticulatae Szafer et al. 1927.
Zväz Androsacion alpinae Br.-Bl. in Br.-Bl. et Jenny 1926: Oxyrio digynae-Saxifragetum carpaticae Pawlowski et al. 1928.
Zväz Potentillion caulescentis Br.-Bl. in Br.-Bl. et Jenny 1926: Drabo tomentosae-Artemisietum petrosae Br.-Bl. ex Šmarda et al. 1971, Leontopodio alpini-Campanuletum cochleariifoliae Unar in Unar et al. 1985.
Tatry
Subniválny stupeň
Pre najvyššie polohy Vysokých Tatier (nad 2300 m n. m.) sú typické spoločenstvá zväzu Festucion versicoloris Krajina 1933. Z tráv dominujú hôlnička dvojradová (Oreochloa disticha), živorodá forma kostravy nízkej (Festuca supina), lipnica riedka (Poa laxa), z bylín napr. horec ľadový (Gentiana frigida). Zasahuje sem aj spoločenstvo zväzu Androsacion alpinae Br.-Bl. in Br.-Bl. et Jenny 1926, podrobnejšie spomenuté pri alpínskom vegetačnom stupni.
Severné svahy štítov a závery niektorých vysokotatranských dolín sú z hľadiska vegetácie najextrémnejšie miesta v celom území národného parku. Dlho trvajúca snehová pokrývka, ktorá na viacerých miestach pretrváva po celý rok, chladná a veľmi vlhká klíma (celoročný priemer teploty okolo nuly, úhrn zrážok viac ako 2000 mm ročne) sú pre vegetáciu hraničnými podmienkami. Nezapojená vegetácia je obmedzená iba na štrbiny skál, v rozsiahlych sutinách závrevov dolín (napr. Malá Studená dolina, Zmrzlá dolina, Čierna Javorová dolina) nájdeme relatívne rozsiahle plochy úplne bez cievnatých rastlín, prípadne len jednotlivo sa tu vyskytuje niekoľko málo druhov, ako napr. štiavik dvojbliznový (Oxyria digyna) alebo veronika alpínska nízka (Veronica alpina subsp. pumila).
Tatry
Súpis nelesných spoločenstiev subniválneho stupňa:
Zväz Festucion versicoloris Krajina 1933: Agrostio alpinae-Festucetum versicoloris Pawlowski et al. 1928, Silenetum acaulis Krajina 1933;
Zväz Salicion herbaceae Br.-Bl. in Br.-Bl. et Jenny 1926: Polytrichetum sexangularis Br.-Bl. in Br.-Bl. et Jenny 1926
Zväz Androsacion alpinae Br.-Bl. in Br.-Bl. et Jenny 1926: Oxyrio digynae-Saxifragetum carpaticae Pawlowski et al. 1928.
Tatry