Lesné rastlinné spoločenstvá
Lesné rastlinné spoločenstvá tvoria významnú a neodmysliteľnú súčasť prírodného prostredia Tatranského národného parku, pokrývajúce viac jako polovicu jeho rozlohy. Zároveň patria medzi spoločenstvá významne ovplyvnené dlhodobými ľudskými aktivitami, ktoré sa prejavili zväčša negatívne. Preto sa dnešné drevinové zloženie viac alebo menej výrazne odlišuje od pôvodného, ktoré sa v oblasti Tatier formovalo od skončenia ostatnej doby ľadovej a ustálilo sa v období subatlantika, asi pred 2000 rokmi. Zmeny sa prejavili predovšetkým v štruktúre lesných porastov. Pôvodné alebo pôvodným blízke lesné spoločenstvá sa zachovali iba ostrovčekovito na menej prístupných až neprístupných miestach, najmä v oblasti hornej hranice lesa a v pásme boja. Medzi lesné spoločenstvá radíme aj porasty kosodreviny v subalpínskom vegetačnom stupni.
Tatry
Na minerálne chudobných, kyslých pôdach, ktoré v území TANAP-u výrazne prevažujú, sa vyvinuly najmä porasty s dominanciou smreka (Picea abies). V bylinnom poschodí dominujú oligotrofné druhy, ako brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus), brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea), smlz chĺpkatý (Calamagrostis villosa), podbelica alpínska (Homogyne alpina) a metluška krivolaká (Avenella flexuosa). Sem patria spoločenstvá zväzu Piceion excelsae Pawłowski in Pawłowski et al. 1928. V najvyšších polohách, na hornej hranici lesa pristupujú jarabinovo–smrekové lesy (Sorbeto-Piceetum) a limbovo–smrekové lesy (Cembreto-Piceetum), ktorých jediný prirodzený výskyt v Západných Karpatoch je iba v území Tatranského národného parku.
Tatry
Na bohatších a živnejších pôdach sa nachádzajú zmiešané bukovo–smrekové a jedľovo–smrekové lesy s podrastom acidofilných až mezofilných bylín, ako kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium), smlz trsťovníkovitý (Calamagrostis arundinacea), ale tiež brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus), chlpaňa hájna (Luzula luzuloides subsp. luzuloides) a podbelica alpínska (Homogyne alpina).
Tatry
Na živných hlbších pôdach s dobrou humifikáciou sú veľmi vzácne (iba v Západných Tarách) vyvinuté lesné spoločenstvá bučín, zväzu Fagion Luquet 1926. Charakteristické sú druhy lipkavec voňavý (Galium odoratum), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), pakost smradľavý (Geranium robertianum).
Takisto veľmi vzácne, s minimálnym zastúpením sa vyskytujú lesné porasty charakterizované prítomnosťou nitrátofilných druhov rastlín: bažanka trváca (Mercurialis perennis), mačucha cesnačková (Adenostyles alliariae), deväťsil biely (Petasites albus), hviezdica hájna (Stellaria nemorum), papraďorastami papradka samičia (Athyrium filix-femina) a papraď samčia (Dryopteris filix-mas). Sem patria zväzy Tilio-Acerion Klika 1955 a Fagion Luquet 1926, podzväz Acerenion Oberdorfer 1957.
Na nevyvinutých pôdach, sutinách s humusom, so zastúpením nitrofilných druhov a s účasťou drevín náročných na minerálnu výživu sa vyskytujú vzácne porasty jaseňových javorín (Západné Tatry) a jedľových javorín (Belianske Tatry).
Na karbonátových pôdach sa vyskytujú lesné porasty v podraste s dominantným zastúpením kalcifilných druhov bylín, ako napr. ostrica biela (Carex alba) a ostrevka vápnomilná (Sesleria albicans), ktoré patria do podzväzu Cephalanthero-Fagenion Tüxen in Tüxen et Oberdorfer. Plošne značne obmedzený je v Západných Tatrách (napr. na Mníchu) výskyt porastov vápencových smrekových borín zväzu Pulsatillo slavicae-Pinion Fajmonová 1978.
Tatry
Na podmáčaných stanovištiach s vysokou hladinou podzemnej vody nachádzame porasty zväzov Piceion excelsae Pawłowski in Pawłowski et al. 1928, Betulion pubescentis Lohmeyer et Tüxen in Tüxen 1955 a veľmi vzácne aj zväzu Sphagnion medii Kästner et Flössner 1933. Tu, v nelesných enklávach v rašeliniskových lesoch, rastie viacero vzácnych rastlín, medzi nimi aj andromédka sivolistá (Andromeda polifolia) a rojovník močiarny (Ledum palustre). Vzácne roztrúsene sa môžeme v tatranských lesoch stretnúť s drobnou orchideou bradáčikom srdcovitolistým (Listera cordata), ktorá má v území TANAP-u najviac početnejších populácií v rámci celých Západných Karpát.
Tatry
Na plošinách tatranského fluvioglaciálu sa vyskytujú brezové jelšiny (zväz Alnion incanae Pawłowski in Pawłowski et al. 1928) s dominanciou jelše lepkavej (Alnus glutinosa), vo vyšších polohách pristupuje jelša sivá (Alnus incana) a v podraste s niekoľkými druhmi osríc (Carex elongata, C. brizoides, C. canescens) a často s vyššou pokryvnosťou rašelinníkov (Sphagnum spec. div.).
Nad hornou hranicou sú vytvorené rozsiahle, zapojené porasty zväzov Pinion mugo Pawlowski in Pawlowski et al. 1928 a Athyrio alpestris-Pinion mugo Jirásek 1996. Miestami, najmä v Západných Tatrách, bola kosodrevina v uplynulých desaťročiach intenzívne vysádzaná.
Tatry
Od veternej smršte 19. novembra 2004, ktorá vyvrátením lesných porastov na ploche viac ako 12 tisíc ha výrazne zmenila tvár národného parku, sa vedú neutíchajúce viac či menej ostré diskusie medzi lesníkmi a tými, ktorí chcú nechať aspoň časť lesov na samovývoj. Napriek tomu, že bolo spracovaných 97% kalamity, následný zvýšený výskyt lykožrúta poškodil ďalšie stovky hektárov lesa, ktorý prežil smršť. Aj proti lykožrútovi na veľkých plochách lesníci zvádzajú „nekompromisný boj“. Výsledkom 7 rokov trvajúceho procesu v TANAPe je fakt, že lesov, v ktorých sa dosiaľ nezasahovalo, každoročne ubúda.
Tatry
Súpis lesných spoločenstiev:
Zväz Fagion Luquet 1926, podzväz Acerenion Oberdorfer 1957: Cortuso-Fagetum (Klika 1927) Fajmonová 1982; Aceri-Fagetum J. et M. Bartsch 1940.
Zväz Fagion Luquet 1926, podzväz Cephalanthero-Fagenion Tüxen in Tüxen et Oberdorfer 1958: Cephalanthero-Fagetum Oberdorfer 1957; Seslerio-Fagetum Moor 1952; Campanulo carpaticae-Fagetum Jurko 1975; Carici albae-Fagetum cornetosum masis Fajmonová et Šimeková 1973; Clematido alpinae-Fagetum (Sillinger 1933) Fajmonová et Uhlířová-Šimeková 1981.
Zväz Tilio-Acerion Klika 1955: Aceri-Carpinetum Klika 1941, Lunario-Aceretum Schlüter in Grüneberg et Schlüter 1957, Scolopendrio-Fraxinetum Schwickerath 1938, Arunco-Aceretum Moor 1952, Mercuriali-Fraxinetum (Klika 1942) Husová in Moravec et al. 1982.
Zväz Betulion pubescentis Lohmeyer et Tüxen in Tüxen 1955: Betuletum pubescentis Tüxen 1937.
Zväz Dicrano-Pinion (Libbert 1933) Matuszkiewicz 1962: Vaccinio uliginosi-Pinetum sylvestris Kleist 1929.
Zväz Alnion incanae Pawłowski in Pawłowski et al. 1928: Alnetum incanae Lüdi 1921; Pruno-Fraxinetum Oberdofer 1953, Stellario-Alnetum glutinosae Lohmeyer 1957, Arunco sylvestris-Alnetum glutinosae Tüxen 1957, Cardamino-Alnetum incanae Šomšák 1961, Carici remotae-Fraxinetum Koch ex Faber 1936, Piceo-Alnetum Rubner ex Oberdofer 1957.
Zväz Pulsatillo slavicae-Pinion Fajmonová 1978: Festuco tatrae-Pinetum Uhlířová 1999, Astero bellidiastri-Pinetum Uhlířová 1993 ass. prov., Vaccinio vitis-idaei-Pinetum Petrík et al. 1982 ass. prov.
Zväz Piceion excelsae Pawłowski in Pawłowski et al. 1928: Calamagrostio villosae-Piceetum Hartmann in Hartmann et Jahn 1967, Anastrepto-Piceetum Stöcker 1967; Mastigobryo-Piceetum Br.-Bl. et Sissingh in Br.-Bl. et al. 1939, Equiseto-Piceetum Šmarda 1950, Vaccinio myrtilli-Piceetum (Szafer et al. 1923) Šoltés 1976 cembretosum nom. prov., Sphagno-Piceetum (Tüxen 1937) Hartmann 1953.
Zväz Sphagnion medii Kästner et Flössner 1933: Pino mugo-Sphagnetum Kästner et Flössner 1933, Eriophoro vaginati-Pinetum sylvestris Hueck 1931.
Zväz Athyrio alpestris-Piceion Sýkora 1971: Athyrio alpestris-Piceetum Hartmann 1959, Adenostylo-Piceetum Samek 1959, Chrysanthemo-Piceetum Krajina 1933, Bazzanio-Piceetum Br.-Bl- et Sissingh 1938, Tilio-Piceetum J. Michalko 1979.
Zväz Pinion mugo Pawłowski in Pawłowski et al. 1928: Vaccinio myrtilli-Pinetum mugo Hadač 1956
Zväz Athyrio alpestris-Pinion mugo Jirásek 1996: Athyrio distentifolii-Pinetum mugo (Silinger 1933) Hadač 1956, Adenostylo alliariae-Pinetum mugo (Silinger 1933) Šoltésová 1974.
Tatry