Syn.: Thymus brachyphyllus (Opiz ex Heinr. Braun) Lyka, Thymus calvifrons Borbás et Heinr. Braun, Thymus ellipticus Opiz, Thymus glabrescens auct. (p. p.) non Willd., Thymus glabrescens subsp. auctus (Lyka) Domin, Thymus glabrescens subsp. kosteleckyanus (Opiz) Domin, Thymus hirsutus M. Bieb., Thymus kosteleckyanus Opiz, Thymus lanuginosus auct. (p. p.) non Mill. nec Schkuhr, Thymus latifrons Domin et Podp. Thymus linearifolius auct. non (Wimm. et Grab.) Rech., Thymus loevyanus var. brachyphyllus Opiz ex Heinr. Braun, Thymus marschallianus auct. non Willd., Thymus marschallianus var. auctus (Lyka) Ronniger ex Ferd. Weber, Thymus marschallianus var. latifolius Besser, Thymus marschallianus var. pratensis (Lyka) Ronniger ex Ferd. Weber, Thymus pannonicus var. latifolius (Besser) Jalas, Thymus pannonicus var. multibarbus (Lyka) Ronniger ex Ferd. Weber, Thymus pannonicus var. tornensis (Lyka) Ronniger ex Ferd. Weber, Thymus piligerus Opiz, Thymus serpyllum subsp. auctus Lyka, Thymus serpyllum subsp. auctus f. multibarbus Lyka, Thymus serpyllum subsp. brachyphyllus (Opiz ex Heinr. Braun) Lyka, Thymus serpyllum subsp. brachyphyllus f. pratensis Lyka, Thymus serpyllum subsp. marschallianus auct. non (Willd.) Lyka, Thymus serpyllum subsp. marschallianus f. leucotrichus Lyka, Thymus serpyllum subsp. marschallianus f. tornensis Lyka, Thymus serpyllum subsp. pannonicus (All.) Čelak., Thymus stepposus Klokov et Des.-Shost.
České mená: douška chluponosná / douška Kosteleckého (Opiz 1852), douška uherská (Čelakovský 1879), mateřídouška panonská (Kubát 2002)
Slovenské mená: dúška panónska (Marhold-Hindák 1998)
Čeľaď: Lamiaceae Lindl. – hluchavkovité
Thymus pannonicus
Rozšírenie: Taxón s rozsiahlym eurázijským areálom. Vyskytuje sa vzácne v južnom Francúzsku, v severnom Taliansku, v Rakúsku, Maďarsku, Česku, na Slovensku, v Poľsku, Bielorusku, na Ukrajine, v Rumunsku, v severnej až juhovýchodnej časti bývalej Juhoslávie a v Bulharsku. V Rusku sa vyskytuje v stepných oblastiach, na juh po predhoria Kaukazu, na východ po juhozápadnú Sibír, rastie tiež v Kazachstane, na východ až po Ťanšan v Kyrgyzstane a v provincii Xinjiang v severozápadnej Číne. Alochtónny výskyt bol zaznamenaný v Nemecku. V ČR sa vyskytuje roztrúsene v teplých oblastiach stredných a severozápadných Čiech a na Morave, kde zasahuje na sever približne po Olomouc. Na Slovensku rastie prevažne v oblasti panónskej flóry a v teplých predhoriach Karpát, vzácnejšie na vulkanitoch juhu stredného Slovenska. Dolinou Váhu ide na sever zhruba po Ilavu, dolinou Nitry po Strážovské vrchy a presahuje do Turca. Na východnom Slovensku zasahuje na sever po Vihorlat, údolím Hornádu resp. Torysy na Spiš a Šariš, izolovane sa vyskytuje v okolí Liptovského Hrádku.
Ekológia: Rastie na výslnných stanovištiach v xerofilných trávnikoch, na štrkovitých, sprašových až hlinitých, neutrálnych až zásaditých pôdach, v nížinách a pahorkatinách, vzácne v podhorskom stupni. Uprednostňuje hlbšie pôdy.
Thymus pannonicus
Opis: Poloker, stonky poliehavé, sympodiálne vetvené (zakončené súkvetím), v čase kvitnutia 10–30(–40) cm vysoké, štvorhranné až skoro valcovité, holotrichne (dookola) ochlpené. Listy sediace alebo kratučko stopkaté, čiarkovito kopijovité až široko elipsovité, najširšie v polovici, (8–)10–20(–30) × 1,5–4(–8) mm veľké, na kvetonosných stonkách rovnaké, len najspodnejšie drobné. Čepele holé alebo chlpaté, okraj na báze brvitý, žilky na rube listov sa nespájajú do okrajovej žilky ani na vrchole. Súkvetím sú paklasy papraslenov, valcovité, často oddialené. Kalich malý, 2–3,5(–5) mm dlhý, dookola rovnomerne chlpatý, zuby horného pysku sú úzko trojuholníkovité. Vreteno súkvetia a kalich často žliazkaté. Koruna je pomerne drobná. Kvitne koncom mája až v júli.
Variabilita: Taxón je premenlivý najmä v hustote a dĺžke ochlpenia listov a stoniek, čomu sa často pripisovala vysoká taxonomická hodnota, podobne ako u iných dúšok. U nás sa zvyknú rozlišovať dve variety: T. p. var. latifolius (Besser) Jalas s lysými listami a krátko chlpatou stonkou a T. p. var. pannonicus, ktorá je celá dlho, odstávajúco chlpatá.
Zámeny: Do úvahy prichádza predovšetkým T. glabrescens, s ktorým sa vo viacerých znakoch prelínajú. T. glabrescens sa líši relatívne väčšími kvetmi, kalich je zvrchu spravidla lysavejúci, 3–5,5 mm dlhý, vreteno súkvetia a kalich by nemali byť žliazkaté, dolné listy sú stopkaté, horné väčšie, najširšie nad 1/2 a viac-menej sediace.
Ohrozenie a ochrana: V Česku je Thymus pannonicus zaradený do kategórie ohrozenia C4a (vzácnejšie taxóny vyžadujúce ďalšiu pozornosť).
Thymus pannonicus
Thymus pannonicus
Thymus pannonicus
Foto: 19. 6. 2008 (Strážovské vrchy, Drieňov) a 29. 5. 2010 (Hornádska kotlina, Drevenník).